Costello je človek, pre ktorého má čas iný zmysel, než pre väčšinu populácie, poháňanej komerčným bičom z bodu A do bodu Z. Vďaka svojej vyhranenosti a tvorivému rozptylu, pohybuje sa Costello v čase - podobne ako Londonov Tulák po hviezdach - nezávisle na okolitej realite.

Costello je človek, pre ktorého má čas iný zmysel, než pre väčšinu populácie, poháňanej komerčným bičom z bodu A do bodu Z. Vďaka svojej vyhranenosti a tvorivému rozptylu, pohybuje sa Costello v čase - podobne ako Londonov Tulák po hviezdach - nezávisle na okolitej realite. Už na prvý pohľad sa Elvis, so svojimi typickými okuliarami s hrubým kosteným rámom, štylizuje kamsi ku koncu päťdesiatych rokov. Pokiaľ pred pätnástimi rokmi vyzeral, aj vďaka účesu, takmer ako rokenrolová hviezda Buddy Holly, dnes pripomína skôr Gustáva Mahlera. Dalo by sa povedať, že čím je Elvis starší, tým hlbšie do minulosti sa vracia, aby v archívoch umenia objavoval výrazové prostriedky, ktoré najlepšie vystihujú jeho pocity.
Sofistikovanú hudobnú formu, ktorú si Costello zvolil pre svoj nový album North, možno označiť ako piesňovú tvorbu na hraniciach jazzu a klasiky. Zatiaľ čo témy textov sú pomerne jednoduché – jeseň, láska, rozchod – (nie však triviálne spracované), elegantná a obratne napísaná hudba ich význam posilňuje a dáva im nový, symbolický rozmer. Costellovi záleží na tom, aby mu ľudia porozumeli, o čom svedčí i výpravný booklet. Nie len že obsahuje prepisy všetkých textov, ale aj ich preklady do francúzštiny, nemčiny a španielčiny.
Jedenásť balád charakterizuje hlavne zvuk piana, akustickej rytmiky a mäkkých symfonicko-jazzových aranžmánov. Počet nástrojov variuje podľa potreby, od plného zvuku korunovaného sláčikovým ansámblom a dychovou sekciou, až po komorný sprievod koncertného krídla. Jedinou výnimkou z vláčnych temporytmov je dvanásta, bonusová skladba Impatience, ktorá by s troškou predstavivosti mohla zaznieť aj na majstrovstvách spoločenského tanca. Latinské groovy sú príjemným osviežením a prebudením z melancholickej atmosféry, do ktorej sme sa v predchádzajúcich štyridsiatich minútach, ukolísaní Costellovým hlasom, ponorili až po uši.
Nový album Elvisa Costella je v štýlovom kontraste oproti predošlému, rockovo orientovanému CD, When I Was Cruel. I keď 48 ročný Elvis Costello je zapísaný v pamäti skôr ako rockový pesničkár, jeho aktuálne žánrové vybočenie nie je žiadnym prekvapením. Kto sleduje jeho vývoj, iste zaznamenal spoluprácu Elvisa Costella s poprednou švédskou sopranistkou Anne Sofie Von Otter. Costello pre ňu pred dvomi rokmi, producentsky, aranžérsky, a čiastočne aj autorsky, pripravil materiál, ktorý roku 2001 vyšiel na CD For The Stars. Meno Von Otter vtedy otvorilo Costellovi brány do prestížneho vydavateľstva Deutche Gramophon. Dvomi charakteristickými črtami tohto labelu je žánrová orientácia na klasiku a vysoký štandard zvuku vydávaných nahrávok. Pokiaľ na prvom CD, For The Stars, išlo o čo najprirodzenejšie zblíženie špičkovej interpretky klasického žánru s ľahšími, populárnymi skladbami, aktuálne CD North predstavuje výhradne Costellov hlas a repertoár, orámovaný exkluzívnym soundom dychových a sláčikových nástrojov. Obidve platne sú v introspektívnej speváckej polohe, bez výrazných expresívností, zato však ponúkajú filigránsku hru s emóciami, ktorej detaily sú v umiernenom speváckom podaní zvýraznené ako pod zväčšovacím sklom.
Keby sme sa nechali uniesť prvým dojmom, bolo by možné Costellovi vytknúť, že táto jeho hudba vyznieva jednotvárne a jednotlivé skladby sa od seba dosť ťažko rozlišujú. Postupom sa však ich kontúry vynárajú čoraz jasnejšie a po ďalších počutiach sa hodnota albumu zvyšuje, nie naopak! Melodické vety sú často dlhé a pomerne zložité (nie však nezmyselné). Vedúci hlas sa neponáhľa uzatvoriť harmonický okruh, ani pri prvej možnej príležitosti pristáť kdesi vo východzej tónike.
Celá platňa je štylizovaná do obdobia päťdesiatych rokov, kedy autormi hudby, či už bežnej dennej popmusic, alebo muzikálovej tvorby, boli často skladatelia s klasickým vzdelaním ovplyvnení jazzom. K zdrojom súčasnej Costellovej inšpirácie možno na jednej strane zaradiť viacerých nasledovníkov Georgea Gershwina, ale aj jeho novú priateľku, kanadskú speváčku a klaviristku Dianu Krall. Pokiaľ by sme hľadali podobnú koncepciu aj u iných umelcov, potom sa ponúka pripomenúť famózny album Joni Mitchell, Both Sides Now. Na oboch platniach hrá dokonca rovnaký bubeník, Peter Erskine. Z ostatných spoluhráčov, podieľajúcich sa na vzniku albumu North, treba uviesť mená: Steve Nieve (piano, spoluaranžér), Michael Formanek a Brad Jones (kontrabas). Nahrávania sa zúčastnili viac než dve desiatky hudobníkov, preto namiesto menoslovu treba s rešpektom oceniť, ako profesionálne a kompaktne sa svojím podielom začlenili do tohto štylizovaného celku a ochotne mu podriadili svoje osobné ambície.
Costello opäť raz preukázal, že napreduje smerom do hĺbky a zďaleka nie je iba pesničkár, ktorý si do konca života vystačí s piatimi akordmi. Jeho profesionalita nevyplýva iba z náročného technického zvládnutia skladateľského, aranžérskeho a dirigentského remesla, ale z úspešného koordinácie všetkých zložiek, a výsledného efektu, ku ktorému sú nasmerované. Melódie, texty aj aranžmány fungujú dohromady tak, že poslucháč visí na každom slove a spoločná atmosféra ho neomylne dovedie od začiatku pesničky až k jej pointe. Hoci, ako už bolo spomenuté, sa Elvis Costello na svojej umeleckej ceste neorientuje podľa hodiniek, ani podľa kalendára, s pomocou kompasu mu to ide celkom dobre. Costello vie kde je Sever! (North)

Vydavateľstvo: Deutsche Gramophon / Universal, 2003
Celkový čas: 45:44
Link: www.elviscostello.com

Zdroj: TS MusicServer