Fotografie zabehnutých a stratených psov spolu s krátkym textom, telefónnym číslom a výškou odmeny, ktorú nešťastní majitelia za nájdenie miláčika ponúkajú odmenu.
Na 2CD sú zaradené nepoužité skladby z obdobia prípravy albumov No Code, Binaural, Riot Act, Ten, Yield, Home Alive a Vs. Ďalej sa tu nachádzajú b-strany singlov, ktoré PJ vydávali prostredníctvom svojho fanklubu: Dirty Frank, Alone, Wash, You, Down a Undone. ("Ten Club" vydáva každoročne, ako vianočný darček pre svojich členov, jeden trojpesničkový singel PJ.) Celkovo je na dvojalbume tridsaťjeden trackov, z toho jedenásť doposiaľ nikde nevydaných. K nim patrí napríklad skladba All Night z obdobia albumu No Code, pesničky The Moonlight, Fatal, Sweet Lew a Education ktoré sa už nezmestili na CD Binaural, ďalej raritné nahrávky, ako vianočná koleda Let Me Sleep (It’s Christmas Time), a eponymná Dead Man - nepoužitá skladba z excelentného soundtracku Neila Younga k filmu Jima Jarmuscha, Dead Man. Vibrujúca atmosféra a napätie radí túto pieseň k vrcholom kompletu Lost Dogs.
Obdobie deväťdesiatych rokov bolo bohaté na rôzne dobročinné kompilácie. PJ vydali viacero svojich skladieb, ktoré neboli súčasťou oficiálnej diskografie skupiny, práve týmto spôsobom. Surfrocková paródia, skladba Gremie Out Of Control pochádza z "výberovky" Music For Our Mother Ocean Vol.1. Z toho istého zdroja pochádza aj ekologický Whale Song. Bubeník Jack Irons ho napísal inšpirovaný viacvýznamovým faktom, že srdce veľryby je veľké ako Volkswagen.
Poradie skladieb na dvojalbume nerešpektuje ich chronologickú následnosť, i bez toho však tento projekt vyznieva konzistentne. Pearl Jam je skupina s vlastnou tvárou a názorom. Charakter jej produkcie sa príliš často nemení a nepodlieha komerčným ťahom a tlakom. Po tom, ako sa Pearl Jam vzniesol na vrchol grungeovej vlny, ktorá sa Amerikou prehnala počiatkom deväťdesiatych rokov, presmeroval sa pôvodný, emočne vypätý prejav skupiny do miernejších vôd rockového pesničkárstva. Väčšina skladieb na 2CD by sa dala zaradiť skôr do tohto druhého, dodnes pretrvávajúceho tvorivého obdobia.
Dramaturgicky je dvojalbum koncipovaný tak, že na prvom CD sa nachádzajú skladby s rockovejším (pre niekoho punkovejším) zvukom a druhé CD je domovom jemnejších, akustickejšie poňatých piesní.
Zďaleka nie všetky skladby sú nahrávané v plnej zostave PJ. Objavujú sa tu rôzne kombinácie hráčov a príležitostných spevákov skupiny, združených do 2-3 členných podskupiniek. Autorstvo skladieb je často kolektívnou záležitosťou a viac či menej na ňom majú podiel všetci členovia PJ. Nie všetky zo skladieb majú ten najvyšší umelecký či interpretačný rating. Niektoré sú skôr ľahkou škicou a dokumentom predstavujúcim skupinu z trochu iného zorného uhla, ale nájdu sa tu aj pesničky, medzi ktorými si už znalci tvorby skupiny našli svojich kandidátov do súkromných top-ten zoznamov skladieb PJ.
Kedy vznikne takýto špeciálny album bola iba otázka času, pretože dôvody sú k dispozícii hneď dva. Ten prvý je, že po desiatich rokoch od vydania CD "Ten" končí skupine zmluvný vzťah so značkou Epic, a druhým dôvodom je množstvo nevyužitého, kvalitného materiálu. Výsledkom je plnohodnotný dvojalbum, ktorý má síce raritnú príchuť, ale zároveň sprostredkúva Pearl Jam v plnom nasadení. Určitou zárukou môže byť fakt, že v prípade PJ ide o skupinu individualít, pre ktorých je hodnotnejšia kreatívnosť a naplnenie umeleckých ambícií, než peniaze vyžmýkané z predaja vlastných druhotných surovín nižšej kategórie.
Politikou skupiny je už po dlhšiu dobu cieľavedomá ignorácia rôznych komerčných pák. Členovia PJ namiesto toho vychádzajú v ústrety svojmu publiku množstvom klubových koncertov, z ktorých pochádza takmer 200 autorizovaných bootlegov. Ceny vstupeniek a hudobných nosičov sa PJ snažia udržiavať na dostupných úrovniach.
O tom, že podklady na 2CD Lost Dogs bolo z čoho vyberať, nasvedčuje bohatý archív pásov, ktorého fotografia je vyobrazená na vnútornej strane obalu. PJ vykazujú pri prípravách svojich albumov pomerne vysoký odpad materiálu. Všetky skladby, ktoré z nejakého dôvodu nevyhovujú špecifickej atmosfére aktuálne pripravovanej platne, bývajú nemilosrdne vyradené a odložené do archívu. V drevených policiach sú tu vedľa seba, nad aj a pod sebou zoradené pásy so stovkami skladieb a ich rozličných verzií. Záber na krabice s rukou popísanými etiketami nevyvoláva iba pocit nostalgie analógového obdobia, v ktorom sa hudba zaznamenávala na široké magnetické pásy, ale aj úvahy o tom, do akej miery možno ešte tieto haldy zvukových konzerv považovať za nevyťažené.
Vydavateľstvo: Sony Music / Epic, 2003
Celkový čas: CD1 53:03 CD2 58:56
Zdroj: TS MusicServer
