Pojem Babylon je významovým synonymom pre zmätenie jazykov, ktorému predchádzala pýcha a nedostatok pokory (podrobnosti viď Starý zákon). Nevedno, či pán Nohavica nazval svoj nový „čierny“ album iba podľa rovnomennej pesničky, alebo bral do úvahy aj pestrú zmes hudobných štýlov, ktorými sa pesničky prihovárajú poslucháčom.
Tam, kde boli pesničky ponechané v pôvodnom tvare – iba spev a gitara, resp. heligónka – možno Nohavicovi sotva čo vytýkať. Striedme aranžmány jeho spevu svedčia a prajú mu. V Nohavicovej histórii už bolo zaznamenaných dosť folk-rockových pokusov, ktoré však nedopadli veľmi šťastne. Spoločným menovateľom u týchto experimentov býva neraz schematizmus a priemernosť. Práve v tomto duchu Babylon otvára úvodné Krupobití. (Zneisťujúca rytmika, klávesy a elektrická gitara ako z hrubozrného domáceho dema.) Po nej nasleduje Mařenka (skladba venovaná Karlovi Krylovi) – mierne únavná balada v okudžavovskom duchu, doprevádzaná na sedemstrunnej gitare. Na prebratie poslúži heligónková častuška Ostrava, ktorou sa spevák vyobrazený na obale v čiernom baníckom mimikri, hlási k rodnému regiónu. Z Ostravy vedú Nohavicove kroky rovno do Babylonu, skladbe v najlepšom nohavicovskom duchu, ktorá sa ako prvá z albumu radí medzi to lepšie z jeho doterajšieho repertoáru. Hudobne jednoduchá, ale dostatočne nosná a svižná téma doplnená absurdnými obrazmi zo života v meste, o ktorom nikto nevie, či je v ňom iba na návšteve, alebo tu rálne žije. Podobný sled obrazov na nás čaká v ďalšej skladbe s názvom Divadlo – kde sú hranice medzi divadlom a reálnym životom? Pátos divadelného sveta účinne zvýrazňuje balkánska trubka Radka Pobořila, kopírujúca neobvyklý melodický riff z úvodu opakujúcej sa hudobnej vety.
Upokojenie prináša až Sestřička ze špitálu s typickým pradivom akustických gitár, za ktorým nemôže stáť nik iný, než Karel Plíhal. Inšpirácia? Ako vyplýva z textu, spevákovi spríjemňovala pobyt v nemocnici sestrička slovenského pôvodu. Radek Pobořil z Čechomoru účinkuje aj v ďalšej skladbe Ženy, tentoraz na akordeóne. Spolu s decentnou rytmickou podporou Víta Sázavského (ex Nerez + hudobný režisér nahrávky) sa im podarilo docieliť podobný efekt, ako prostredníctvom svojich zaslučkovaných motívov vyvoláva kvalitná elektronická hudba. Ďalší príspevok so znamienkom plus. Siahodlhý a tklivý (až uplakaný) Masopust prináša zas trocha depresie v poetickom duchu, atd, atd. Do konca platne nasledujú ešte reflexie na televízneho Milionára, vlaňajšie povodne a slobodu prejavu, na ktorú si spevák v minulosti nenechal siahnuť komunistickými cenzormi, rovnako ako dnes si ju nenechá ohroziť neprajnými kritikmi.
Nohavica vie ako na to, zvláda výstižnú skratku karikatúry a dokáže zvýrazniť emócie, aj keby pesnička mala zostať bezobsažná. Keď depresia, tak poeticky samovražedná, keď zábava, tak ľudovo zrozumiteľná, až populistická. Koľko je na českej scéne pesničkárov Nohavicovho formátu? Určite nie viac než prstov na dvoch rukách, pričom je dosť možné, že treba brať do úvahy ruky dlhoročného robotníka pracujúceho na píle. Nohavica je si tejto svojej zaslúženej pozície vedomý, lenže tým, že píše „co se mu žádá“ sa pozvoľna jeho štatút mení skôr na zaslúžilý.
Platňa Babylon je rozhodne prehliadkou perličiek bystrého ducha. Neklesá pod Nohavicov vysoký štandard, ale ani z neho nevyčnieva. Jaromír už má za sebou autorsky ambicióznejšie a objaviteľskejšie projekty (Mikimauzoleum), a rovnako tak aj zvukovo kompaktnejšie platne (Moje smutné srdce). Iste že podstatnejšou súčasťou Nohavicovho života, než platne, sú jeho koncerty. V rámci živého kontaktu s ľuďmi naplno uplatní svoj rokmi zušľachťovaný dar komunikácie. Dokáže ponúknuť publiku v sále (či veľkému auditóriu pod holým nebom) presne to, čo od neho platiaci diváci chcú počuť. Robí to šarmantne a tak dobre, že na detaily sa pritom nehľadí. Štatisticky by sa ľudia, ktorým Nohavicova tvorba vyhovuje, dali zaradiť skôr medzi konzervatívnejších. V takom prípade (nič v dobrom, nič v zlom) sa nemusia obávať že s Babylonom kúpia mačku vo vreci. Ťažko sa ale dá zbaviť dojmu, že keby Nohavica chcel, dokázal by ako autor vyšponovať ešte k lepším výsledkom a po hudobnej a zvukovej stránke prekročiť svoj vlastný tieň. Možno by sa nezavďačil toľkým poslucháčom, ako to bezpochyby urobí vďaka tomuto nízkorozpočtovému produktu. Na kvantitu sa však v súdny deň hľadieť nebude. A ako sa pohnúť vpred? V žiadnom prípade táto recenzia neoroduje za viac ťažkotonážneho umenia. Možno by stačilo iba neťahať za sebou, ako guľu na reťazi, celú svoju minulosť. Babylon s ňu zúčtoval do bodky a Boh, ten sa ukrýva v detailoch.
Vydavateľstvo: Sony Music/Bonton, 2003
Celkový čas: 38:18
Link: www.nohavica.cz
Zdroj: TS MusicServer
