Paul Simon a Art Garfunkel majú za sebou dlhú spoločnú históriu, ktorá v skutočnosti siaha ešte pred dobu, v ktorej duo začalo vystupovať pod svojimi vlastnými menami.

Paul Simon a Art Garfunkel majú za sebou dlhú spoločnú históriu, ktorá v skutočnosti siaha ešte pred dobu, v ktorej duo začalo vystupovať pod svojimi vlastnými menami. Paul a Art začali hrať spolu na strednej škole. Bolo to koncom päťdesiatych rokov minulého storočia, keď vystupovali pod vtipným pseudonymom Tom a Jerry. Keďže sa ale nestretli s výraznejším úspechom, vydali sa ďalej každý svojou cestou. Po prvý krát sa predstavili poslucháčom pod vlastnými menami, keď roku 1964 nahrali album Wednesday Morning, 3 a.m. Keďže ani pri tejto etape spolupráce nedosiahli očakávaný ohlas, opäť sa vydali za svojimi záujmami oddelene. Paul Simon odišiel do Európy, zatiaľ čo Art Garfunkel sa sústredil na ukončenie vysokoškolského štúdia zameraného na matematiku a pedagogiku. V čase, keď Bob Dylan zaznamenal veľký úspech tým, že obohatil svoj folkový sound o elektrickú gitaru, producent Tom Wilson pridal ďalšie nástroje k pôvodne akustickej nahrávke skladby Sound Of Silence, z ktorej sa stal hit počínajúci skutočnú kariéru dua. Po rovnomennej platni, ktorá bola celá nahraná v duchu titulných „Zvukov ticha“, prišli na rad ďalšie úspechy s názvom Parsley, Sage, Rosemary and Thyme, a Bookends. K všeobecnej popularite dua pomohla aj Simonova hudba k filmu Maturant (The Graduate), z ktorého pochádza známy hit Mrs. Robinson. Simon a Garfunkel stáli spoločne na javisku aj pred štúdiovými mikrofónmi, až pokým nenahrali svoj majstrovský kúsok, Bridge Over Troubled Water. Potom sa rozišli a zdalo sa, že ich cesty sa už nikdy nespoja. Pred koncertom v Central parku sa stretli výnimočne iba raz pri nahrávke skladby My Little Town, ktorá vyšla na sólových albumoch oboch umelcov roku 1975. Nasledovalo viac šesť rokov spoločného mlčania. I keď ani jeden z nich nezaháľal, hudobne sa presadil viac tvorivý mozog dua, Paul Simon.
Z dnešného pohľadu sa, vzhľadom k nadčasovo pôsobiacej hudbe, ani nechce veriť, že od pamätného koncertu uplynulo už viac než dvadsať rokov, pri sledovaní záznamu vystúpenia (na vlastné oči, nielen uši) je časový odstup zrejmý. Dnes už je nemysliteľné, aby na koncerte pre viac než sto tisíc divákov absentovali projekčné plochy po stranách. Svetelný park pôsobil tiež skôr efektom holej žiarovky sliepňajúcej kdesi v pivničných priestoroch než, vedecky naprogramovanej podpory hudobnej zložky. Scéna, ktorej dominovala imitácia veže s vodnou nádržou, bola pre túto príležitosť zhlobená z dosák a eternitu v duchu akejsi periférnej proletárskej kolónie. Kontrastovala s ňou vizáž členov dychovej sekcie, ktorí pre zmenu pôsobili dojmom barových veteránov. O nejakej pódiovej show niet ani reči. Okrem toho, že Simon hrá na gitare a Garfunkel si občas vyhrnie a zhrnie rukávy, prekríži ruky, alebo ustúpi do pozadia, sa tu nedeje takmer nič vzrušujúce. O jediný rozruch sa postaral akýsi pološialený útočník, ktorý sa počas pesničky The Late Great Johnny Ace vyrútil priamo na spievajúceho Simona. Našťastie bol pozastavený v rozlete pohotovým členom ochranky. Drobný Simon mal čo robiť, aby rozdýchal nebezpečne vyzerajúcu situáciu. Skladba The Late Great Johnny Ace odznela na koncerte v premiére a na platni Hearts And Bones mala výsť až o dva roky neskôr (v zozname skladieb na obale DVD omylom nie je uvedená). Vzhľadom k tomu, že kompozícia bola poctou Johnovi Lennonovi, zavraždenému pred pár mesiacmi neďaleko od miesta konania koncertu, ako aj vzhľadom k tomu, že „fanúšik“ zaútočil zakrátko po tom, čo zmienka o Lennonovej smrti zaznela v texte skladby, bolo by iste zaujímavé overiť si Paulov horoskop na tento deň. (Informácia pre astrológov: Paul Simon sa narodil 13. Októbra 1941 v Newarku a koncert sa konal 19. Septembra 1981). Nevedno, či Simon môže považovať 19. september za svoje druhé narodeniny, každopádne sa mu, spolu s priateľom Arthiem, v tento deň podarilo vzkriesiť ducha starých čias. Pre mnohých priaznivcov Simona a Garfunkela predstavoval ich reunion akési prinavrátenie strateného sna šesťdesiatych rokov, ktorého symbolom boli práve pesničky ako Mrs. Robinson, Sound Of Silence, Boxer atd. Úspech a odozva koncertu neznamenali síce trvalé obnovenie spolupráce dua, zato ďalšie príležitostné spoločné vystúpenia na seba nenechali dlho čakať. Žiadne z nich sa už pravdepodobne atmosfére tohto prvého návratu nepriblížilo.
Samozrejme, že táto udalosť nebola sprostredkovaná poslucháčom a divákom po prvý krát. Názov S&#G: Live in Central Park už na svojom chrbte niesli postupne vinylové platne, kompaktné disky a VHS kazety. Fakt, že záznam z koncertu Simona a Garfunkela vyšiel aj na DVD, prináša viac úžitku ďalšej generácii priaznivcov hudby dua, než technokratom, ktorým potešenie spôsobujú najmä zvukové a informačné vymoženosti tohto formátu. DVD Concert In Central Park neobsahuje okrem samotného koncertu žiadne ďalšie bonusy, ba ani viackanálový remix zvukového záznamu nenapĺňa svoj potenciál. Obchodníci, a treba veriť že aj zákazníci, sa na oplátku môžu tešiť z relatívne nízkej ceny média, prostredníctvom ktorého sa môžu dostať nielen ku kvalitnej hudbe, ale sprostredkovane aj k pokoju vo vlastnej duši.

Zdroj: TS MusicServer