Ťažko povedať, do akej miery treba brať vážne, či skôr s rezervou, nasrdenosť pankáčov po tridsiatke. Offspring nepatria k pionierskej prvej generácii, ale po devätnástich rokoch v biznise to už nie je ani žiadna omladina s nefalšovaným ohňom v žilách. Umenie napísať pesničku vo vyžadovanej forme je v prípade ich punkového revivalu podmienené aj schopnosťou podať ju s plným nasadením a dušou na jazyku. Medzi časom sa hranice medzi punkom a popom povážlivo zblížili. Offspring robia prakticky stále to isté, i keď súvislosti sa menia.

Ťažko povedať, do akej miery treba brať vážne, či skôr s rezervou, nasrdenosť pankáčov po tridsiatke. Offspring nepatria k pionierskej prvej generácii, ale po devätnástich rokoch v biznise to už nie je ani žiadna omladina s nefalšovaným ohňom v žilách. Umenie napísať pesničku vo vyžadovanej forme je v prípade ich punkového revivalu podmienené aj schopnosťou podať ju s plným nasadením a dušou na jazyku. Medzi časom sa hranice medzi punkom a popom povážlivo zblížili. Offspring robia prakticky stále to isté, i keď súvislosti sa menia. Robia to však natoľko majstrovsky a v dobrej kondícii, že nie je jasné (v dobrom ani zlom) kde je dnes ich hranica medzi motiváciou nefalšovaným adrenalínom, vyplaveným do žíl v dôsledku životného postoja, a kde ide o kondíciu umelo udržiavanú a budovanú v marketingových posilňovniach hudobného priemyslu. Na ich súčasnej hudbe sa možno uvoľniť, zatancovať si pogo, veseliť sa v rytme, zaspomínať na glamm-rock počiatku sedemdesiatych rokov, ba dokonca oddávať sa prímorskému leňošeniu podmaľovanému zvukom havajských gitár, alebo sa rozplynúť v retro duchu medzivojnovej sentimentality a kľukových gramofónov. I keď fundament tvoria typicky (post)punkové priamočiare galopy bicích a vybudenej rytmickej gitary, štýlový spev, ale aj výrazné vybočenia a rôzne eklektické náhradné diely. Všetko tu pôsobí akosi povedome, veď bodaj by aj nie.
Napriek svojim dadaistikým začiatkom je už dnes punk pomerne konzervatívnym žánrom s jasne stanovenými „pravidlami premávky“. Kto ich dodrží, ten sa vezie! K týmto pravidlám patrí aj určitá tolerancia k „veľkému rokenrolovému švindľovaniu“ a rozpornosti vo všetkých podobách. Punk, napríklad, nemal nikdy ďaleko od nihilistických postojov typu „No Future“ k radostnému vychutnávaniu života bez konvenčných obmedzení. Často bola sprievodným javom aj k značná dávke cynického a ironického humoru. Bez humoru a irónie sa nezaobíde ani CD Splinter. Vtipný nadhľad je čitateľný v textovej aj hudobnej zložke (pričom sa nemusí vždy jednať o tú istú pesničku). Kto dokázal ustáť drzé punkové pózy bez toho aby sa pripravil o autoritu – tak ako ich práve ustáli Offspring - preukázal tým minimálne silnú osobnosť a schopnosť predať aj dvakrát recyklované smeti.
Napriek úvodným pochybám ťažko poprieť, že CD Splinter má schopnosť strhnúť poslucháča (či tanečníka) na svoju stranu. Na prázdnu váhu netreba brať ani fakt, že pre viacerých fanúšikov skupiny predstavuje práve toto CD „jedno z najpodarenejších dielok Offspring“. Hudba sa nedá merať jednotkami SI tak ako športové výkony. To isté, čo niekomu prinesie potešenie, iný právoplatne odzíva. V prípade Offspring to platí dvojnásobne. Z piatich hviezdičiek by si ale zaslúžili s kľudným svedomím tri, a to aj po devätnástich rokoch.

Vydavateľstvo: Sony Music, 2003
Celkový čas: 38 min

Zoznam skladieb:
1. Neocon
2. The Noose
3. Long Way Home
4. Hit That
5. Race Against Myself
6. (Cant Get My) Head Around You
7. The Worst Hangover Ever
8. Never Gonna Find Me
9. Lightning Rod
10. Spare Me the Details

Zdroj: TS MusicServer