Význam hudby nespočíva iba v súvislostiach medzi notami, ale vo vyváženom pomere všetkých jej zložiek, vrátane morálneho aspektu. V domácom prostredí, zmrzačenom snahou médií o čo najústretovejšie priblíženie „vkusu“ národa, poteší každé solídne dielko, ktoré je naviac prejavom snahy o život v súlade s vlastným svedomím.

Význam hudby nespočíva iba v súvislostiach medzi notami, ale vo vyváženom pomere všetkých jej zložiek, vrátane morálneho aspektu. V domácom prostredí, zmrzačenom snahou médií o čo najústretovejšie priblíženie „vkusu“ národa, poteší každé solídne dielko, ktoré je naviac prejavom snahy o život v súlade s vlastným svedomím. Také je aj nové CD dvojice Ajdži Sabo a Martin Zajko. Jedná sa už o druhé pesničkárske prevtelenie nerozlučného dua inštrumentalistov (Sanyland, Mr. Band, Dlhé diely) zdokumentované vydavateľstvom Slnko records. Zatiaľ čo prvé CD „O príbehoch, snoch a zvukoch“ (2002) si Sabo so Zajom nahrali prakticky sami, na album Ding dong si už prizvali aj ďalších, rovnako zručných kolegov: M. Gašpar - basgitara, kontrabas; M. Žáček - vokály, flauta.
Po hudobnej stránke obsahuje Ding dong pomerne vysoký podiel rozličných etnických momentov a inšpirácií, ktoré zrejme vyplývajú z Ajdžiho záujmu o rôzne exotické rytmické nástroje a spôsob ich využitia. Evidentný je vplyv stredoafrickej hudby, ale aj štandardných juhoamerických žánrov. Väčšinou ale ide o pesničky v softrockovom duchu obohatené ingredienciami jazzu, popu a folku. Oproti prvému CD sa jednotlivé hudobné výkony viac stmeľujú do kompaktných pesničiek. Väčšina skladieb je v slovenčine i keď oživenie pred záverom sa dostaví v podobe dvoch kúskov spievaných anglicky. Spevácky sa presadzuje najmä sebavedomý Ajdži. Zajkov plachší spev tvorí v svojej prirodzenej nedokonalosti vhodný Ajdžiho protiklad. Omnoho autoritatívnejšie pôsobí Zajko ako gitarista, ktorého charakterizuje hlavne krásny tón a umenie „vydojiť“ zo svojich gitár farby, ktoré evokujú sóla Billa Frissella, Erica Claptona alebo Ry Coodera. S posledne menovaným ho spája často uplatňovaná technika hry slide.
V textoch riešia obidve hlavné postavičky, Slide (M. Z.) aj Udu (I. S.), svoje postoje k svetu a vcelku názorne tu predstavujú vlastný mikrokozmos. Svieže obrázky nadobúdajú spolu s hudbou jasné kontúry, ktoré pesničkám zabezpečia imaginatívny rozmer a mobilizujú poslucháča k zvýšenej vnímavosti.
Napriek evidentne pátravému prístupu dvojice k hudbe a k životu, výsledný produkt nezaprie istú príbuznosť so slovenskou popovou scénou s jej prednosťami, ale aj nevôľou zásadnejšie prekročiť svoj tieň. V iste dobre mienených myšlienkových postupoch nie je možné prehliadnuť ani kus mentorstva a snahy oznámiť ostatným čo je dobré a čo je to pravé.
Tak či onak, obidve CD dua Slide &# Udu posilňujú umiernené krídlo domáceho undergroundu a vylepšujú profil slovenskej popovej scény. Ajdži a Maťo v nich vytvorili prostredie, kde sa underground a pop vzájomne nevyvracajú. Platňa Ding dong má etický rozmer. Vyznieva humánne v svojich silnejších i slabších momentoch, teda tam, kde sa Slide a Udu tvária že sú o niečo ďalej než v skutočnosti sú. Možno ale práve vďaka tomu je vidieť, že sú na ceste, a hoci sú na nej už dosť dlho, je to práve schopnosť vytrvať, ktorá dodáva tejto ceste zmysel.

Vydavateľstvo: Slnko records, 2004
Celkový čas: 46:09
Link: www.slnkorecords.sk

Zdroj: TS MusicServer