Keď zaznie meno Max Cavalera, každému kto sa čo len okrajovo venuje tvrdším rockovým odnožiam je zrejmé, že sa jedná o vplyvnú osobnosť, ktorá už za sebou v období posledných dvoch desaťročí vytvorila výraznú brázdu.
Po hudobnej stránke sa platňa skladá zo zvyčajnej dávky tvrdého a temného rocku, ale prejavujú sa tu i prvky iných hudobných smerov, väčšinou spojených s národmi žijúcimi v symbióze so svojou krajinou a jej prírodou. Svoj priestor tu dostane kultúra brazílskych mulatov, pôvodných juhoamerických indiánov, ale prejaví sa aj tradičná náklonnosť ku kultúre Jamajky. Pred záverom platne sa ozve dokonca balkánska dychovka. Tvrdé gitary sú viac než inokedy popretkávané príjemnými a zľahka počúvateľnými pasážami, ktoré plnia funkciu kontrastu. Južná Amerika je krajina z ktorej sa nie je jednoduché presadiť v celosvetovom merítku. O tom, komu sa to podarilo, sa dá predpokladať, že ide o výnimočnú osobnosť, alebo skupinu, disponujúcu originalitou výrazu aj postoja z ktorého sa jej podarilo osloviť svet. V konečnom dôsledku sa vždy jednalo skôr o nekomerčne založených umelcov, pre ktorých je často viac ako peniaze dôležité to, čo chcú povedať. Formou vyjadrenia pritom nemusia byť iba mentorské texty o tom, čo je dobré a čo nie! Často je výstižnejšie dať tie správne súvislosti do kontextu, vďaka ktorému ľudia pochopia obrovský rozmer „čierneho oblaku“, ktorý nad nimi visí, nech už sa jedná o ekologické pľundrovanie svetových zásobární, alebo vražedné zatemnenie mysle odohrávajúce sa v hlavách etnických, či náboženských fanatikov.
„I Am Mars The God Of War“ spieva Max Cavalera a vťahuje predstavivosť poslucháča do víru bizarných krvavých situácií, aké pozná z vojnových knižiek Steinbecka či Hemingwaya. Dekadentná „estetika“ príčin a dôsledkov vojen ešte stále nie je iba námetom pre filmy a literatúru, ale v určitých oblastiach sveta je to neustála realita, v ktorej sa miestni obyvatelia naučili žiť a chtiac-nechtiac ju prijali za svoje životné prostredie. S mrazivou dokonalosťou pritom do seba zapadajú ozubené kolesá mašinérií chudobných a tých najvyspelejších krajín.
Keď si ktokoľvek vďaka Cavalerovej hudbe a textom uvedomí, že tento neortodoxný spevák a autor je viac fotografom krutej reality, než umelcom filigránsky modelujúcim jemné odtiene zavedených klišé, vtedy ho prestane zaujímať, prečo Cavalera na svojich štvorstrunových gitarách nepoužíva tenké struny, prečo sa oblieka alebo češe tak či onak. Nepodstatné detaily a informácie končia v koši podvedomia a podstatné sa vyplaví na povrch. Že to podstatné v jeho hudbe je špina a kal tohto sveta, nevypovedá v prospech ľudstva. Význam ľudí ako Max Cavalera v umení je rovnako podstatný ako hygienický význam funkcie supov a hyen v divokej prírode.
Vydavateľstvo: Universal 2004
Celkový čas: 56:50
Link: www.soulfly.com
Zdroj: TS MusicServer
