Začiatkom osemdesiatych rokov, keď bol Michael Jackson v najlepšej umeleckej kondícii predstavoval mladík s pseudonymom Prince akúsi „lacnejšiu“ alternatívu kráľa popu, ktorá bola síce hudobne zaujímavá, ale príťažlivá a zrozumiteľná najmä pre vyznávačov hudby funky.
Okrem megahitov typu Purple Rain sa Princeovi nedarilo osloviť celé spektrum fanúšikov tak, ako ich pomocou profesionality Quincieho Jonesa a vytrénovanej všestrannosti doslova prevalcoval kráľ popu Jacko. Nie že by Princeova hudba bola chudobnejšia alebo menej pompézna, ale mnoho bežných poslucháčov si ho všimlo len vďaka jeho dvojsečnému exhibicionizmu, ktorým Prince svoju hudbu rovnakou mierou zviditeľňoval i zatieňoval. Sebe vlastnou štýlovosťou na rozhraní elegancie a arogancie predbehol prinajmenšom o jednu dekádu čiernych bratov, ktorých vyšportované telá a extravagantné módne doplnky už dlhšie patria do popovej a gangsterskej hudby na báze hip-hopu.
Rozporuplnosť pozície na hudobnej scéne prezentoval vlastným egom zžieraný, prerastený trpaslík Prince aj dočasným premenovaním na Symbolmana. Po čase sa však vrátil k pôvodnému menu a, ako sa zdá, aj k hodnotám, ktoré prezentuje hlavne vo svojich skladbách. Pri jeho dodatočnom porovnaní s Jackom sa dá konštatovať, že v súčasnosti sa obidvaja rivali dopracovali do štádia, ktoré je viac-menej logickým vyústením ich minulosti. V čase keď Michael Jackson produkuje podstatne viac škandálov než kvalitnej hudby, vydáva Prince fenomenálny nový album Musicology. Vykryštalizoval v ňom svoj vlastný rukopis do umelecky náročnej, ale zároveň poslucháčsky príjemnej a príťažlivej podoby.
Nový album nemožno po formálnej stránke považovať za novátorský. Ide skôr o poctu klasickej rock-pop-jazzovej kultúre druhej polovice minulého storočia. Svoje reflexie na ňom zanechali takí velikáni ako James Brown či Frank Zappa. Umelecké dozrievanie Princea smeruje skôr do hĺbky. V jeho vlastnej vývojovej krivke ide o výrazný vzostup, najmä pri porovnaní so symbolmanským obdobím.
Podstatnú časť hudby a vokálov na albume nahral multiinštrumentalista Prince sám, ale za mnohé album vďačí aj profesionalite a dodanej esencii prizvaných hostí akými boli napríklad saxofonistka a vokalistka Candy, bubeník John Backwell a ďalší. V kontexte súčasnej svetovej hudby ide o vysoký nadštandard a plnohodnotné dielo, ktoré je rovnako kvalitné na povrchu i pod ním, a ktoré možno odporučiť bez obáv z intoxikácie všednou hudobnou hlušinou.
Vydavateľstvo: Sony Music / Columbia, 2004
Celkový čas: 69:36
Link: www.prince.com
Zdroj: TS MusicServer
