Niet lepšieho PR než bombastický úvod Olympijských hier. Názory, ako vyznel príspevok Björk v podobe hudobného (a scénického) podania skladby Oceania z jej najnovšieho albumu Medúlla sa môžu líšiť, jednoznačné ale je, že jej účasť v tomto skomprimovanom divadle sveta bola z koncepčného hľadiska úplne v poriadku.
Niekedy sa ani nezdá, že porozumenie a okamžitý kontakt je práve to, o čo by čudáckej Björk šlo. Svedčia o tom také zanedbateľné drobnosti ako napríklad to, že na booklete k CD nenájdete prehľadne zoradený zoznam skladieb, texty jednotlivých pesničiek sú vytlačené v podivnom nečitateľnom fonte, s ktorým treba zápasiť tak, ako s celou Björk. Niektoré texty sú v angličtine, iné spieva Islanďanka Björk pravdepodobne vo svojom rodnom jazyku.
Neraz sa stu stretávame s náročnejšími, alebo naopak, hravými experimentálnymi plochami, v ktorých sú prítomné hlasy bez slov. Najčastejším nástrojom je ľudský hlas, ale nejedná sa o projekt vyložene a-capella. Najčastejšími prostriedkami, ktoré Björk okrem svojho a hosťujúcich hlasov (Islandský spevácky zbor, Robert Wyatt...) používa sú rôzne technické, programátorské a štúdiové vymoženosti. V určitých momentoch (rytmické používanie samplovaných hlasov...) pripomína postupy, ktoré už pred dvadsiatimi rokmi používala podobne „svojbytná“ Laurie Anderson.
V kontexte dobre usadené je aj časté používanie verbálnej simulácie jinglových bicích automatov. Inokedy, hlavne v aranžovaní zborových pasáží a vokálnych melodických liniek, sa Björk nebezpečne blíži k postupom, ktoré s obľubou uplatňovali skladatelia modernej vážnej hudby zhruba v polovici 20. storočia. Pre ilustráciu by sa dala uviesť napríklad hudba k filmovej verzii Švantnerovej Nevesty hôľ.
Hoci čas plynie pre Björk relatívnou rýchlosťou a sama umelkyňa sa rozprestiera nad svetom a vo vesmíre sebe vlastným, všeobjímajúcim spôsobom, i tak sa dá hovoriť, že jej nový album sa identifikuje s dobou v ktorej vznikol a stojí, ako inak, na špici hudobného peletónu. Elektronika, jej vymoženosti a narábanie s najnovšími hračkami, počítačovými programami, rôznymi groove boxmi, samplermi atď., je pre Björk prirodzenou nadstavbou jej myšlienok. Zdá sa, že ani v tomto prípade nič nebránilo tomu, aby tok emócií z hlavy do použitej techniky nebol nijako brzdený. Hudba a city sú duševné kategórie, ktoré sa dajú preniesť a pretlmočiť do všeobecne zrozumiteľnej reči rovnako cez hlas, nástroje ako aj cez chladné stroje, pokiaľ niekto vie, ako sa s nimi správne a rýchlo narába.
Nenájdeme tu veľa pesničiek, v ktorých by sa dalo zachytiť o bežne používané a zažité formy, aké sa v porovnaní s Medúllou hojne vyskytovali aj na jej predošlých CD. Ucho poslucháča je potom vďačné za každý, prepytujem, popový moment, ktorý sa mu naskytne. Björk už viackrát dokázala, že nosné melódie a overené hudobné formy jej nie sú cudzie, ale zároveň nie sú ani v prvom pláne jej záujmu.
Najväčším posolstvom existencie Björk je jej dôkaz, že možno existovať, premýšľať a tvoriť aj na inej úrovni, než nám predpisuje zabehnutý štandard. Björk provokuje ostatných aby si položili otázku, čo je umenie a čo je len elegantná hlušina, či je dôležitejšie za peniaze produkovať len ďalšie plagiáty a umelé náplasti, alebo či chcú byť pri tvorbe naozaj úprimní sami k sebe. Hudba Björk je zdanlivo introvertná, ale kto jej chce porozumieť, môže sa to učiť od prírody, jej živlov a pravidiel, ktoré hýbu vesmírom od jeho zrodu smerom k zániku.
Žáner: Alternatíva (Elektronika, Zborová hudba, Moderná vážna hudba, Jingle...)
Vydavateľstvo: Universal, 2004
Celkový čas: 45:45
Link: www.bjork.com
Zdroj: TS MusicServer
