„Nechcem byť nejaký americký idiot“ tvrdí Blillie Joe Armstrong, čím dosť trefne reaguje na spôsob amerického životného štýlu posledných 15 rokov.
„Nechcem byť nejaký americký idiot“ tvrdí Blillie Joe Armstrong, čím dosť trefne reaguje na spôsob amerického životného štýlu posledných 15 rokov. Nik však nie je dokonalý, rovnako ako nikto nemá patent na úsudok a hádzanie do jedného vreca.
Skupina Green Day kedysi pomáhala definovať pravidlá neopunku ako predĺženej ruky druhej generácii punkerov, ktorou spolu s ďalšími kolegami zasiahli hlboko do popového teritória spôsobom podobným, ako keď krupiér pomocou svojich hrabličiek zhŕňa z ruletového stola žetóny v prospech banku. Po explózii spôsobenej ich prvým skutočným hitom Dookie boli síce činný, ale ich hudba mala podstatne diétnejší charakter.
Zdá sa, že Americký idiot bol pre Green Day bodom obratu z nastoleného trendu. Po formálnej stránke dnes Green Day nehovoria v zásade nič nového. Základným kameňom je jednoduchý, ale pregnantný rytmus. Gitara, bicie a basgitara – základné tri body, na ktorých stojí 90% repertoáru skupiny. Namiesto inštrumentálnych výkonov (sól) sa tu všetko ostatné odohráva v speve a v jeho melodických linkách. Armstrongov hlas často podporujú ďalšie hlasy, ktorými sa v intervaloch pripájajú aj ostatní dvaja členovia, basgitarista Mike Dirnt a bubeník Tré Cool. Typická farba sólového spevu ako aj spomenutých trojhlasov je pre zvuk hudby Green Day signifikantnejšia než nástrojové aranžmány, ktoré sa pohybujú na úrovni vysoko funkčného a dravého, ale predsa len tak trochu opočúvaného klišé. Hudba miestami evokuje hardrockové popevky The Who, inokedy zase štadiónové rockové chorály U2, Lennonove mierové zbory, či iné, v podvedomí zakódované informácie (Homecoming). Samozrejme, že väčšina melódií je rýdzo pôvodných a zo všetkého najviac pripomínajú Armstrongov hudobný a výrazový rukopis. Množstvo nápadov skoncentrovaných na tomto jedinom albume ako keby chcelo vynahradiť predošlú dobu tvorivej stagnácie, do ktorej upadli po raketovom štarte.
Green Day je album výnimočný (a netypický) aj svojou štruktúrou. Jednotlivé pesničky sa viažu do takmer tematického celku. Niektoré skladby (Jesus of Suburbia, Homecoming) sú suitami s vlastným vývojom. Typické sú pomerne časté zmeny tempa. Jedna zo skladieb albumu s veľavravným názvom Wake Me Up When September Ends má - aj na neopunkové pomery, ktoré majú predsa len dosť blízko k popu - dokonale melancholický charakter.
Ako sa zdá, septembrom, tým jedenástym z roku 2001, sa pre americkú aroganciu zmenilo mnohé. September sa skončil už po štvrtý krát, ale Amerika sa stále ešte celkom neprebrala z malátnosti a ochoty dovidieť za hranice svojej veľmoci – jedinej, najbohatšej a najvšemohúcnejšej. Prví, ktorí tento stav začali reflektovať v dobrom i zlom boli umelci. Green Day možno právom radiť k tým, ktorí sa dištancujú od amerického idiotizmu, čo dokazuje aj ich nové, a dá sa povedať že podarené CD.
Žáner: Rock
Štýl: Neo Punk, Pop
Vydavateľstvo: Reprise/Warner Music
Celkový čas: 57:22
Odkaz: www.greenday.com
Zoznam skladieb:
1. American Idiot
2. Jesus of Suburbia
Jesus of Suburbia
City Of The Damned
I Don´t Care
Dearly Beloved
Tales Of Another Broken Home
3. Holiday
4. Boulevard Of Broken Dreams
5. Are We Waiting
6. St. Jimmy
7. Give Me Novacaine
8. She´s a Rebel ´
9. Extraordinary Girl
10. Letterbomb
11. Wake Me Up When September Ends
12. Homecoming
The Death Of St. Jimmy
East 12th St.
Nobody Likes You
Rock and Roll Girlfriend
We´re Coming Home Again
13. Whatsername
Zdroj: TS MusicServer
