Porovnávať album s ľudským vekom patrí k najnenápadnejším recenzentským klišé. Lenže novinka ostravskej formácie Kryštof si to priam žiada – po hudobnej stránke ide o vyspelý a premyslený album, ktorý v sebe zároveň skrýva niečo z mladíckej vzbúrenosti.
Mikrokosmos je jedným z tohtoročných najdôležitejších albumov celej hudobnej scény našich západných susedov. Ani nie kvôli tomu, že na nej Richard Krajčo potvrdzuje pozíciu najlepšieho českého textára a skladateľa svojej generácie, skôr preto, že je na nej vidieť, že aj dnes sa to dá robiť dobre. Že sa dá nájsť kapela vychádzajúca de facto z garážového podhubia, ktorá – keď dostane šancu – dokáže osloviť aj mainstreamové publikum, pritom má čo povedať, a keď sa do nej napchajú peniaze (to nie je myslené pejoratívne, ale čisto fakticky) a pridá sa k nej naozaj schopný a skúsený producent s víziou, môže sa skupina dostať tam, kde by skutočne mohla konkurovať i na medzinárodnom poli – avšak keby čeština okrem našich zemepisných šírok niekoho zaujímala.
Je fakt, že toto všetko ovievalo Kryštof už v minulosti, ale povedal by som, že až touto platňou je to definitívne. Je vyspelá a keď už je aj Krajčo na niekoľkých málo miestach s tým svojim bôľnym výzorom trochu otravný (hlavne vo Vodné stočné), je tu ešte samotná hudba a zvuk, ktoré vás prinútia vypočuť si pesničku až do konca. Pritom nie je vôbec jednoduchá a už vôbec nie banálna, na čom má veľkú zásluhu aj Honza Muchow, ktorého producentský rukopis tam síce ihneď odhalíte, ale pritom to oproti Magnetickému polu a Siločárám nie je žiadne krkolomné nóvum.
Tu bude možno kameň úrazu: čo je možno pre jedného známkou umeleckej otvorenosti a kreativity, môže druhého nudiť a znemožňovať mu vidieť, že vo vnútri sa zase Kryštof tak veľmi nezmenil. Stále sú schopní prísť (na české pomery) s veľmi kvalitnými popovými pesničkami a dokonca sa nevzdali ani svojich obľúbených sláčikov, len tu je skrátka menej cukru a pozlátka, než sme u nich zvyknutí. Mikrokosmos je ale rozhodne krok vpred.
Kryštof neuhol z vytýčeného smeru a ani sa nenechal zblbnúť kolotočom, ktorý sa okolo nich, a predovšetkým ich frontmana, rozpútal. Otázka, ktorá by však mala byť v každej recenzii zodpovedaná znie: Mohlo to byť ešte lepšie? Domnievam sa, že áno. „Zvieracie“ kúsky ako Motýlek alebo Brouci nie sú pri najlepšej vôli ničím iným ako trochu menej vydareným doplnkom k emotívnejším kúskom sústredených v prvej polovici albumu.
Kľúčovým slovom je tu ale úprimnosť a tú môžete Mikrokosmu naozaj veriť. Môžem len radostne konštatovať, že česká scéna má niekoho, kto sa vie s pompéznosťou udržať ako v rovine umeleckej, tak aj v tej komerčnej a zároveň to nie je iba slepé kura, čo prišlo k zrnu náhodou.
Vydavateľstvo: Escape/EMI
Celkový čas: 42:17
Zoznam skladieb:
1. Pan sen
2. Srdce
3. Zrcadlení
4. Sqěle
5. Tuning
6. Vodné stočné
7. Motýlek
8.Stár
9. Brouci
10. Kruhy z duhy
Zdroj: TS MusicServer
