Najveľkolepejšia reality šou na Slovensku ešte ani zďaleka neskončila, a do momentu, kedy bude všetkým jasné, akého víťaza si zvolíme, a kto vydá album s exkluzívnou zmluvou v kufri, jeden odvážlivec už svoj album má a je naň náležite hrdý.

Najveľkolepejšia reality šou na Slovensku ešte ani zďaleka neskončila, a do momentu, kedy bude všetkým jasné, akého víťaza si zvolíme, a kto vydá album s exkluzívnou zmluvou v kufri, jeden odvážlivec už svoj album má a je naň náležite hrdý. Má ale vôbec význam zaoberať sa touto hudobnou recesiou “speváka”, ktorého výkriky do tmy sú jednorázovou záležitosťou, na ktorej sa nabalí hned´ niekoľko inštitúcií, vrátane tej verejnoprávnej? Nestačí len mávnuť rukou a nechať ho v pohode užiť si svojich päť minút slávy? Nestačí. Pretože tento album nie je ani o hudbe, ani o speve, ani o skvelom spevákovi, ale o vidine veľkého balíka peňazí, z ktorých sa tejto kvázi hviezde ujde iba pramálo.

Jožo je v pohode. Napriek tomu, že ho porota neposunula ďalej (ale ani príliš nezhodila). Stal sa totiž prvou veľkou hviezdou ošiaľu zvaného Slovensko hľadá SuperStar a šancu využiť svojich päť minút slávy dostal okamžite po ortieli nemilosrdnej, drzej a napoly neprofesionálnej poroty. Všimli si ho viacerí ametári ale i profesionálne sa tváriaci umelci, ktorí mu poskytli ďalšiu šancu. Zrátali si to veľmi ľahko. Scooter nepotrebuje muziku, stačí ho zavrieť do štúdia, kde si trochu zakričí a “nahrá všetky nástroje” a peniažky sa začnú kotúľať. A tak sa aj stalo.
Suchý strávil niekoľko dní zavretý v štúdiu Braňa Jančicha (polovica formácie P.S.) a kričal o dušu. Vykričal si tak dokonca prvý škandál, keď od neho nahrávací tím požadoval pol milióna korún, pretože ho zmluvne niekoľko mesiacov “zastrešovala” verejnoprávna a on sa nemal “bratať” s nikým iným iba s Rybníčkom a jeho company. Nakoniec si však Braňo a Rišo tľapli, dohodli sa na spravodlivom rozdelení si ziskov a na obale slovenského Scootra sa “ligoce” logo verejnoprávnej Jednotky a všetko je vlastne v poriadku. Pre laika. A hádam i pre samotného Joža. On je jasným dôkazom toho ako ľahko sa dá naučiť plávať neplavca – hoďte ho do vody a on sa udrží. A ak nie, má smolu.
Chlapca z východného Slovenska vrhli priam do zúrivého vodopádu pretekajúceho džungľou slovenského hudobného biznisu. A chlapec sa uchytil. Aspoň naoko. Sú ho plné večierky, prechádzky Bratislavou sa pre neho menia na foto termíny s náhodnými chodcami – fanúšikmi. Rýchlo kvasená hviezdička má svoj prvý album a je stredobodom pozornosti. Ostatným sa tejto slávy dostane až trochu neskôr.
Aký je Suchého album? Čuduj sa svete, ale ani náhodou nie je suchý. Chlapec, ktorého úspech všetci berú ako veľkú recesiu, škoda len, že on to berie dosť vážne, sa snažil. Sám si zaspieval a “zahral” štrnásť pesničiek. Samozrejme, všetky od kapely Scooter. Nie, tu naozaj nejde o spev. Ani spevák kapely Scooter nie je vlastne spevák, iba kričiaca “mánička”. Slovenský Scooter je lepší v tom, že nepotrebuje sprevádzajúcu kapelu, ale všetko si nahrá sám.
Ako už mnohí povedali, Jožo je výborný, v tom čo robí. Ak to berie ako zábavu. Ak to berie príliš vážne, smola. Toto všetko pominie tak rýchlo, ako to prišlo. Nech je v napodobňovaní hudobných nástrojov akokoľvek dobrý. Nech akokoľvek dobre kričí. Hudba sa nakoniec objavuje iba v dvoch záverečných bonusoch, ktoré sa nakoniec stali aj singlami. Upozornenie pre všetkých potencionálnych majiteľov tohoto CD je jasné: Nepočúvať príliš nahlas. Pri siedmej pesničke začína z toho bolieť hlava. Toľko kriku naraz (a ešte bez hudby) je príliš veľká dávka. “Veľkí” producenti tohoto diela mohli hudbu nasamplovať aspoň do polovice skladieb. Iba v tých dvoch posledných Jožo dokazuje, že to myslí výžne, a že to vie. Tu je však otázne, ako to je vôbec s autorskými právami a či ich vydavateľ dokázal za tak krátky čas vôbec kúpiť, či sa vôbec dohodnúť s originálnym Scootrom na použití ich skladieb.
Zaujímavá je i angličtina slovenského Scootra. Hoci ju “preberá” len z originálnych skladieb, zvláda ju presvedčivo. Takéto slovo už nemožno použiť pri opise chabého bookletu, ktorý okrem pár nekvalitných fotiek a zoznamu skladieb neponúka absolútne nič.
Hm, pred x rokmi takto začínal Rišo Muller. Nahrával si doma v izbe na magnetofón vlastné kazety, sám si ich akože vydával a tešil sa zo svojej slávy. Dnes je z neho veľká hviezda, ktorá nahráva svoje skladby s profesionálnymi hudobníkmi. Jožo Suchý je na tom rovnako, len s tým rozdielom, že jemu jeho “spev” niekto regulárne vydal a ponúka ho ďalším. Len s jedným rozdielom. Muller tu už bude naveky. O Suchom nebude za rok ani chýru. Svojich päť minút ale využíva naplno a za to mu prináleží veľké plus.


Vydavateľstvo: Brjan Music, 2004
Celkový čas: 62:52
Link: www.brjanmusic.sk

Zoznam skladieb:
01. Jigga Jigga
02. Rebel Yell
03. Maria (I Like It Loud)
04. Hyper, Hyper
05. Call me Manana
06. Shake That
07. Fire
08. Nessaja
09. Weekend
10. Posse (I need You On The Floor)
11. Ramp (The Logical Song)
12. Faster Harder Scooter
13. Endless Summer
14. How Much Is The Fish
BONUSY:
15. Jigga Jigga (Full Version)
16. Shoshanna (vs. Mark)

Zdroj: TS MusicServer