Dano Salontay a Šina vydali na jeseň ďalší spoločný album. Po Slide&Udu a Živých kvetoch je to tretí zaujímavý titul, uzatvárajúci vlaňajšiu produkciu vydavateľstva Slnko records.
Hudba Dlhých dielov je veľmi intímna a komorná, ale neuzatvára sa sama do seba. Dano a Šina sú koncertná kapela. Paradoxne sa takou stali vďaka personálnemu scvrknutiu, keď sa od nich odlúčili najprv Martin Zajko s Ajdžim Sabom (Slide & Udu) a neskôr aj bubeník Majo Slávka. Duo, ktoré si rytmicky vypomáha prenosným minidiskom s prednatočenými loopmi sa tak stalo omnoho pohyblivejšie a organizačne nezávislejšie. Dlhé diely v minulom roku cestovali po kluboch nielen u nás a v Čechách, ale aj v Poľsku, Maďarsku, Rusku a Fínsku. Pri konfrontácii svojej hudby s rôznymi typmi ľudí v rôznych hľadiskách sa o svojej hudbe sami veľa naučili. Zistili, čo má ich hudba spoločné bez ohľadu na miesto kde ju práve hrajú. Našli pritom skratky, ktorými sa ich pesničky, vymykajúce sa pravidlám, dokážu dostať k ľuďom a rozložiť ich zvnútra na molekuly empatie. Klubové koncerty sú ideálne na to, aby alternatívna hudba aj hudobníci predávajúci svoje platne prežili a zostali pritom duševne zdraví.
Sveta diely nie je platňa na počúvanie do auta. Ruch motora a dej okolo okien ju oberá o (mikro)dynamiku a detaily. Hlavná myšlienka v pesničkách nemusí byť zrozumiteľná v prvom pláne, ale Dano aj Šina ich nehmotnú podstatu dokážu obaliť príťažlivými detailmi tak, že sa leitmotív zhmotní ako Invisible Man ovinutý obväzmi. Pri pozornom počúvaní, najlepšie v noci alebo cez slúchadlá, sa zdanlivo chýbajúca dynamika a energia v hudbe sprítomnia. Poslucháč môže na ich hypnotizujúce rytmické štruktúry nasadnúť ako na lietajúci koberec a nechať sa unášať nad rozprávkovo obyčajnými krajinami. Polia, lúky, lístie, kvety tvoria zdanlivo obyčajnú scenériu pre silné pocity, z ktorých pesničky vznikajú, a ktoré prenášajú. Reálne zvuky (cvrčky, ukrajinskí robotníci nahadzujúci omietku...) splývajú s ostatnými zvukmi – či už programovanými alebo zahranými naživo.
Aranžmány sú veľmi organické. Najkrajšie na nich vyznievajú Danove gitary, ale nič tu nie je postihnuté nadbytočným exhibicionizmom. Daniel objavuje podstatu práve sa rodiacich pesničiek pomocou svojho arzenálu secondhand-ových gitár. „Niektorá z nich mi vždy napovie, čo s pesničkou treba urobiť.“ (D.S.) Tóny a rytmus sú vnímané ako vzájomne previazané organické štruktúry. Programované zvuky tentoraz nevyrobil žiadny z obvyklých externých spolupracovníkov (Slavo Solovic, Jaroslav Ridzoň), ale postaral sa o ne sám Dano. Výhodou toho bolo, že elektronické zvuky nevznikli ako dodatočne pridaný svet, ale formovali sa postupne, spolu s aranžmánmi živých nástrojov. Splynutie prebehlo tak hladko, že poslucháčske podvedomie nemá tendenciu separovať od seba prirodzené a „chemické“ zvuky. Všetko tu má svoje miesto. Máločo pôsobí na platni rušivo a v tomto kontexte sa viacej zvýraznia drobné nedostatky v Šininom speve. Spieva melodickejšie a muzikálnejšie ako Dano, ale v niektorých slovách zasvietia typicky slovensky prehodené akcenty a neprirodzene pretiahnuté dvojhlásky.
Nahrávka vznikla opäť v trnavskom štúdiu Milana Tökölyho, kde zvyčajne býva o zvuk dobre postarané. Dobrou správou je, že v súčasnosti tam vzniká aj nový album Sone Horňákovej, ktorý zanedlho vyjde na značke Slnko records.
Vydavateľstvo: Slnko records
Žáner: Alternative
Celkový čas: 43:46
Odkaz: www.slnkorecords.sk
Zdroj: TS MusicServer
