Maďarský variant názvu tejto platne - Éghymese - je slovnou hračkou a zvukomalebnou parafrázou mena kapely, ktorej sa podarilo presadiť vo svete do tej miery, že na rodnom Slovensku koncertuje iba zriedkavo.

Maďarský variant názvu tejto platne - Éghymese - je slovnou hračkou a zvukomalebnou parafrázou mena kapely, ktorej sa podarilo presadiť vo svete do tej miery, že na rodnom Slovensku koncertuje iba zriedkavo. Slovensko je už v súčasnosti rodným iba pre menšinu kapely, pretože väčšia časť hudobníkov pochádza z Maďarska. Skupina Ghymes zažila prednedávnom personálne zemetrasenie. Dominantní bratia Szarkovci vymenili, okrem seba, celé pôvodné obsadenie, s čím súvisí aj vývoj ich hudobného štýlu. Ghymes sa nebráni zaradeniu do kategórie word music, ale prakticky sa vzďaľuje od jej rurálnej podoby a ďalej sa vyvíja po svojom. Štýl Ghymes je samozrejme ovplyvnený všetkým, čím bol aj doteraz, ale v konečnom dôsledku je stále viacej zrkadlom vnútorného sveta Tomáša Szarku, než by mal Tomáš byť iba mechanickým interpretom a rekonštruktérom historických žánrov. Na to je jeho osobnosť príliš silná a originalita vlastného vyjadrenia je pre neho jediná a zároveň najprirodzenejšia cesta. Jeho sila sa prejavuje aj v tom, ako dokáže usporiadať súčasné zvuky s historickými inšpiráciami. Skupina dnes hrá v obsadení husle, gitara/basa, bicie, 2 x klávesové nástroje, 2 x dychové nástroje (väčšinou saxofóny). O súčasný zvuk sa starajú hlavne klávesy a bicie, najdôležitejším faktorom ale zostáva jasné myslenie a miera hudobného aj celkového vkusu. To sú základné predpoklady pre to, aby silné emócie a kvalitné nápady nezakopávali vzájomne o seba, neoslabovali sa a nespochybňovali.
Ani texty spievané v maďarčine, až na výnimky, nie sú historizujúce a inšpiráciu čerpajú zo súčasnosti – zo situácií, o ktoré nie je pri častom cestovaní po svete núdza. Škoda, že na booklete sú preložené iba názvy pesničiek. Silná, trochu temná hudobná atmosféra budí zvedavosť o čom sa v skladbách spieva. Aspoň voľné slovenské preklady by boli príjemným spestrením, či už bookletu, alebo internetových stránok skupiny. Pokiaľ ich Tomáš píše tak dobre, ako po hudobnej stránke ťahá svoju kapelu, potom by sa menšinová (rozumej slovenská) časť jeho publika iste dozvedela o jeho svete ešte viac. Zvuk maďarčiny v populárnej(!) hudbe nie je vždy v súlade s jej anglosaskou melodikou, v tomto prípade však sedí na hudbe ako zadok na nočníku a ťažko si predstaviť lepšiu vzájomnú súhru. Sám Tomáš tvrdí, že tento harmonický súzvuk tvorí tým, ako píše – navzájom kombinuje slová, z ktorých každé má svoj zvuk. Ja pravdepodobné, že jeho silná muzikalita, ktorá sa prejavuje bez ohľadu na to, či práve spieva, hrá na husle alebo si iba v hlave premieta hudbu, sa vedome, či podvedome prejavuje aj pri písaní textov. Dôležité je, že všetko funguje tak ako má.
Po pár vypočutiach novej platne vyplávajú na povrch silné melódie, ktoré sa prebúdzajú takmer v každej skladbe. Nájdeme tu množstvo kontrastov (viď symbolický názov prvej skladby Oheň, voda), závratné, takmer tanečné (párne aj nepárne) rytmy a vzápätí lyrické plochy, inšpiráciu maďarským folklórom, či hudbou blízkeho východu a vzrušenie prítomné v rýchlych aj uvoľnených skladbách.
Ghymes sa oplatí počuť aj vidieť. Hráva v Španielsku, Nemecku, Japonsku, jednoducho po celom svete, ale občas aj u nás. Nedávny koncert v bratislavskom Babylone bol silným zážitkom. Pokiaľ Szarka „prichádza (z južného Slovenska) do Bratislavy hľadať priateľov“, robí to tým najpresvedčivejším spôsobom. Snahy poniektorých politických príživníkov na obidvoch brehoch Dunaja v tomto svetle vyznievajú ešte márnejšie, než pri pohľade na jednosmerné agitácie z Budapešti či zo Žiliny. Hudba je univerzálny jazyk, a ak je dobrá, niet lepších argumentov - otvára brány, problémy miznú samé od seba, alebo sa riešia ochotnejšie a jednoduchšie.

Vydavateľstvo: Pavian records / Indies, 2005
Žáner: World Music
Štýl: Ghymes

Celkový čas: 57:28
Odkaz: www.ghymes.hu

Zdroj: TS MusicServer