Najprv si divák musí trochu privyknúť na šero londýnskeho kostola Union Chaple, kde svetlu z farebných vitráží konkurujú bodové reflektory.
V zaujímavej atmosfére svätostánku sa Byrne rozhodol predviesť akustickú verziu známych i menej známych, pôvodných i prebraných, starších i novších skladieb. Koncertná kapela zostavená pre túto príležitosť pozostávala z rytmickej sekcie (gt, bs, ds, perc) a šesťčlenného sláčikového orchestra. Výsledkom bol zaujímavý kontext medzi testosterónom rytmickej sekcie a mäkkým zvukom prevažne ženskej sláčikovej sekcie. Žiadne sample, žiadne halfplaybacky, všetky tóny ktoré tu zazneli boli poctivo zahraté alebo odspievané.
Už niekdajší Talking Heads, podobne ako kedysi napríklad Velvet Underground, patrili k umeleckému a intelektuálne podkutému krídlu novej vlny (resp. avantgardného undergroundu). Túto svoju pozíciu potvrdil a zdôraznil aj David Byrne ako sólový umelec. Napriek tomu, že jeho unplugged koncert je pestrou zmesou štýlov a žánrov, dobrý vkus, umelecký nadhľad a spevákova charizma zjednocujú repertoár do umelecky neomylného prúdu hudby.
Nové, semiakustické aranžmány skladieb im dávajú univerzálnejší rozmer a spriezračňujú ich obsah. Napriek tomu, že pesničky sú zvukovo odľahčené, ich rytmická podstata sa nestráca, ani ľudia tancujúci v priestoroch medzi lavicami kostola. Pohľad z pódia na vlniace sa rady by tak mohol pripomínať prostné cviky nejakej podivnej náboženskej sekty, keby nebolo jasné, že v laviciach sa vlnia ľudia, ktorí sa vedia radovať z reálneho života. Byrne sám deklamuje svoj zmysel pre humor ako pohľad na ľudí z Marsu, ale aj s takýmto odstupom im prejavuje skôr lásku a na svet sa pozerá z tej pozitívnej stránky.
Svoje pesničkárske majstrovstvo a zmysel pre popovú melódiu deklamuje aj na nečakaných coververziách známych skladieb, ktoré v jeho podaní odhaľujú univerzálnu kvalitu zdanlivo sprofanovaných melódií. K slovu sa tak, bez akéhokoľvek ironického podtextu, dostane skladba od Whitney Huston I Wanna To Dance With Somebody (Who Loves Me). K menej podareným interpretačným výkonom patrila snáď iba Byrnova verzia árie z opery La Traviata, kde sa jeho, ináč suverénny a presvedčivý vokál dopúšťa intonačných odchýlok. V celkovom kontexte sa však jedná o odpustiteľný moment, ktorý pohltí celková atmosféra a zvuk nahrávky.
Ako jedna z najpodarenejších coververzií vyznela skladba Ausencia, ktorú pôvodne interpretovala Cesaria Evora. Táto pesnička s esenciou portugalského fada kombinovaného s tangom sa nachádzala na soundtracku k filmu Underground a jej pôvodný aranžmán mal na svedomí Goran Bregovič. Byrnova verzia v podaní sláčikového orchestra podporeného perkusívnou rytmikou sadla presne do línie danej sentimentálnym, ale zároveň aj veľmi humánnym obsahom skladby.Čo nedokonal spôsob interpretácie, to v divákoch (prítomných v kostole i tých televíznych) zavŕšil melodický leitmotív skladby.
Väčšina Byrnových skladieb z obdobia Talking Heads má silný tanečný podtext. Sú postavené na groovy rytmike a ich celkový ťah na bránu je, na prvý pohľad, podporený skôr zvukomalebnými frázami a textami. Akustický prierez Byrnovým repertoárom zvýraznil melodickú podstatu jeho hudby. Byrne nie je len fantastický frontman a bandleader, ale jeden z najsilnejších autorov/pesničkárov, ktorého talent – ako kvalitné víno - dozrieva ešte aj v tomto storočí.
Vydavateľstvo: Warner/Nonesuch/Forza, 2005
Žáner: Songwriter, Rock, New Wawe, Pop, Classical, Fado, Disco…
Štýl: Unplugged
Odkaz: www.davidbyrne.com
Celkový čas: 87 min.
Zvuk: 5.1 surround, 2.0 stereo
Obraz: NTSC 16:9
Zoznam skladieb:
(Nothing But) Flowers
And She Was
Once In A Lifetime
Gods Child
The Great Intoxication
Un Di Felice
The Revolution
Sax and Violins
This must Be the Place
What A Day That Was
Like Humans Do
U.B. Jesus
Life During Wartime
Lazy
I Wanna Dance With Somebody
Ausencia T
he Accident
Road To Nowhere
Zdroj: TS MusicServer
