„Kam ďalej?“, to bola otázka, ktorá sa vznášala nad skupinou Čechomor po tom, ako sa s pomocou mysteriózneho rockera Jaza Colemana, režiséra Petra Zelenku, ale hlavne vlastnou zásluhou vyšplhali vyššie než bolo u nás (a u našich susedov) zvykom.

„Kam ďalej?“, to bola otázka, ktorá sa vznášala nad skupinou Čechomor po tom, ako sa s pomocou mysteriózneho rockera Jaza Colemana, režiséra Petra Zelenku, ale hlavne vlastnou zásluhou vyšplhali vyššie než bolo u nás (a u našich susedov) zvykom. Mnohí im zazlievali, že premenili folklór na pop, ďalší im mali za zlé, že rozmieňajú hudobné dedičstvo svojej krajiny na drobné a východisko z núdze hľadajú už len v nafúknutej forme (kto to kedy videl hrať ľudovky na štadiónoch a ešte k tomu so sprievodom symfonického orchestra?!). Kam sa teda Čechomor posunul?

World music je schopnosť vlastného pohľadu na tradíciu. Preto napredovanie Čechomoru nemá nejaké revolučné podoby. Vrátili sa skôr ku kompaktnému zvuku kapely, ktorý na platni obohacuje niekoľko osobitých hostí. Sila výsledku spočíva viac v priamočiarej jednoduchosti. Z mnohých možností ako aranžovať ľudový materiál treba vybrať tie, ktoré sú zároveň jednoduché, ale aj zaujímavé. Jednoduchosť tu rozhodne nemá triviálnu podobu. Stavba piesní, aranžmány aj interpretácia nie sú také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdajú, ale tak to má byť. Práve táto schopnosť nie je vlastná každému, a aj kapela Čechomor sa vypracovala rokmi.

Hlavné zdroje zostali rovnaké. Ukázalo sa však aj to, že ani Bartošove a Sušilove zbierky nie sú nevyčerpateľné. Viaceré pesničky, ktoré sa páni Černý a Holas rozhodli zaradiť na nové CD, už pred nimi spracovali iní. Napríklad richtárovu Katušu poznáme od Zuzany Homolovej a i niektoré ďalšie pesničky pôsobia povedomým dojmom. Ľudová hudba ale patrí všetkým, takže prečo nie? Silný obsah a insitná poetická skratka sú v našom podvedomí latentne prítomné, ale skutočne ožívajú až vďaka originálnej interpretácii. A práve na tejto parkete sú páni z Čechomoru majstri na slovo vzatí. Jednoduchosť, čitateľnosť, čistota a komunikatívnosť, to sú atribúty, ktoré sa im darí dosahovať a oslovovať s nimi staré i nové publikum.

Zdrojom inšpirácie nie je iba moravský a slovenský folklór. Na novej platni môžeme počuť Čechomor hrať balkánske a cigánske motívy, ale aj klezmer, dokonca bez straty dôveryhodnosti dokážu využiť i pár taktov dychovky, o rockových bicích a gitare ani nehovoriac. Slovanský fundament viažuci sa k našim regiónom je prevládajúci, ale pôvab a originalita nových aranžmánov spočíva aj v obohatení zdanlivo nečakanými prvkami.

K často medializovaným hosťom patria japonský hráč na bubny taiko a flautu šakuhači Joji Hirota a írsky spevák Iarla OLionaird. Tradičná spolupráca pokračovala aj so svojráznou rockerkou Lenkou Dusilovou, ktorá vďaka Čechomoru odhaľuje svoj skrytý potenciál. Podľa Karla Holasa je to skvelá speváčka, ktorá sa ešte stále zdráha „zverejniť“ všetky svoje schopnosti.

V prípade Čechomoru sa ukázalo, že tlak showbiznisu môže viesť aj ku kvalite. Nie že by u nás pred dvadsiatimi rokmi nebolo dobrej muziky, ale jej provinciálny charakter z nej sálal na diaľku. Dnes sú poctiví hudobníci ochotní investovať do svojej hudby podstatne viac zo seba a pritom sa pri tvorbe vzdať časti svojho ega, ktoré, v rámci objektivity, nahrádzajú profesionálni, často svetovo známi producenti. V prípade Čechomoru to tentoraz bol Ben Mendelson.


Vydavateľstvo: Sony/BMG
Žáner: world music
Štýl: moravský a slovenský folklór, Balkán, klezmer…
Celkový čas: 51,4 min
Odkaz: www.cechomor.cz

Zdroj: TS MusicServer