Šesť, sedem, osem, deväť, desať, jedenásť, dvanásť, trinásť, štrnásť, pätnásť, šestnásť, sedemnásť a dosť. Pomerne ohraničená veková kategória Slovákov, presnejšie Sloveniek, ktoré môže zaujímať Tomáš Bezdeda.
S hudbou, textami, ale i samotným spevom vraj speváka je to už trošku horšie. Ale čo na tom. Pospolitú verejnosť, ktorej poznávacím znamením sú zapaľujúce sa lýtka aj tak viac zaujíma Bezdedov osobný život (či a ako mu to vlastne funguje s tou Adelou), než jeho spevácke výkony. A mohli sa ľudia v štúdiu snažiť akokoľvek, do kvalitného albumu majú Bezdedove Obyčajné slová tak ďaleko ako Pavol Rusko k vysvetleniu stomiliónových zmeniek.
Dajme najskôr podstatne kratšiu časť celej tejto úvahy o debute Tomáša Bezdedu a upresnime si, čo je na tomto albume fakt dobré. Fakt dobré sú fotografie. Nemožno sa tomu čudovať, keďže ich „spáchal“ sám veľký Ondřej Pýcha. Presne však pochopil o čo na tejto platni ide a Bezdedovi vyrobil fotky na mieru – sexy a príťažlivé. Pre tých, ktorým sa toto CD dostane do rúk a nebažia práve po roztomilom Tomášovom ksichte, majú fotografie ešte aj umeleckú hodnotu. Pýcha sa totiž s nimi dosť vyhral.
To ostatné je už len priemer, alebo podpriemer. Kto sledoval SuperStar a na Bezdedu pozeral iným okom, než očkom na dámskych punčochách, veľmi rýchlo pochopil, že Tomáš nie je ani zďaleka najlepším spevákom na Slovensku a bohužiaľ (hoci to z chlapcov dotiahol najďalej) ani v tejto súťaži. Väčšine pospolitosti bolo jasné, že roztomilý úsmev priamo úmerne zvyšuje počet prichádzajúcich SMS na jeho konto. O tom, že karaoke je dosť klamlivé, sa Tomáš pokúša presvedčiť na svojom prvom albume. Ako úspešne, to už je na posúdení každého vlastníka CD. Samozrejme, nájdu sa skupiny, ktoré budú z albumu hotové, nájdu sa však aj vášniví odporcovia. Pravda je však niekde uprostred. Možno aj samotný Tomáš si po vypočutí svojho prvého hudobného dieťaťa uvedomí, že nebolo nutné príliš sa ponáhľať. Album pokojne mohol vyjsť o mesiac neskôr a čo – to sa na ňom dalo ešte upraviť a hlavne sa vyhrať so spevom. Tomáš totiž naďalej „prehĺta“ dlhé samohlásky, čo je jeho najväčšou nočnou morou. A hoci sa snaží nesmierne, niekoľkokrát mu to predsa ujde. Tomášov hlas po štyridsiatich minútach počúvania znie príliš jednotvárne a po druhom vypočutí už trochu unavene a nudne. Tomáš ako spevák rovnako pôsobí tak v pomalých ako i rýchlejších skladbách. A práve v tých by mal byť trochu dravší a sviežejší aby to nevyzeralo tak, že ho to vlastne ani nebaví. Ale Tomáš sa určite snaží a do budúcnosti je toto všetko pre neho určite výzva, s ktorou bude dravo bojovať. A verím, že nad svojimi neduhmi pri nejakom treťom albume zvíťazí.
To však musí ešte poraziť ďalší neduh, ktorého meno je Boris Lettrich. Boss kapely Aya sa rozhodol chytiť šancu za pačesy a poriadne pritiahol. Dokonca tak, že Tomášovi urobil 75% debutu a spôsobil tak to, že album znie úplne rovnako. Lettrich sa totiž zo svojich skladateľských ambícií vyžmýkal kdesi v minulom storočí, keď napísal Malého princa. Potom to už išlo iba dolu vodou a bolo to stále rovnaké. Vytuchnutá chuť jednohitovej hviezdy bohužiaľ riadne vyráža i z Tomášovho albumu. Ak sa Bezdeda snažil Lettrichovi odvďačiť za to, že vďaka jeho Malému princovi sa prebojoval do finále, nemusel to s vďakou až tak preháňať. Hitovka v podobe pomerne vydareného singla Únos úplne stačila a Tomáš sa mohol poobzerať po iných autoroch. Nemuselo sa tak stať, že najzaujímavejšími pesničkami na albume nakoniec ostanú dve záverečné skladby, titulná Obyčajné slová (mimochodom, kto nedávno spieval na Slovensku pesničku s rovnakým názvom?) a záverečná anglická Time To Know. Obyčajné slová sú zaujímavé i prispením spevu Bezdedovej polovičky Adely Banášovej. Bohužiaľ, obaja v skladbe pôsobia dosť vlažne a je to spôsobené tým, že Tomáš sa musel prispôsobiť jej nízkemu spevu. Konečný výsledok je však veľmi zaujímavý a našťastie vybočuje z nudnej „Lettrichoviny“. A tak ako vyzerá záver celej platne mal vyzerať album celý. Mohlo to byť omnoho lepšie. Z plánovaného rockera ostal bohužiaľ iba spevák priemerného popu.
S textami je rovnaké ako s hudbou. Sladké cajdáky o láske z pera už toľko spomínaného Borisa sú bohužiaľ rovnako chabé ako jeho hudba. Škoda.
Čo dodať na záver. Tomáš má jednoznačne na viac. Možno sa pod kvalitu albumu podpísal nedostatok času na jeho prípravu, možno to všetko spáchali ľudia, ktorí na ňom spolupracovali. V žiadnom prípade to nie je zlý album, ale bohužiaľ, nie je to ani dobrý album. Zlatá stredná cesta. Určite sa z toho dalo vytĺcť viac. Predpokladám, že ktorýkoľvek kolega zo SuperStar ponúkne o dosť lepšiu produkciu. Škoda. Obyčajné slová sú len Obyčajný priemer.
Vydavateľstvo: Sony BMG Music Entertainment, 2005
Celkový čas: 39:50
Linky: www.tomas-bezdeda.sk
Zoznam skladieb:
01. Som rád, že som ťa našiel
02. Hľadám si vlastnú tvár
03. Únos
04. Nádej
05. Cesty
06. Je to skvelé
07. Hviezda
08. Lietanie s tebou
09. Ten náš raj
10. Obyčajné slová
11. Time To Know
Zdroj: TS MusicServer
