Sú to ešte Deep Purple, alebo sa jedná už iba o návštevu v múzeu voskových figurín? Odpoveď nie je jednoznačná: sú i nie sú, a to hneď z niekoľkých dôvodov.

Sú to ešte Deep Purple, alebo sa jedná už iba o návštevu v múzeu voskových figurín? Odpoveď nie je jednoznačná: sú i nie sú, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Pre niekoho sa čas v hudbe zastavil  a využije každú príležitosť, aby verejne, alebo aspoň privátne velebil majestátne piliere hardrocku sedemdesiatych rokov. Máloktoré obdobie sa môže popýšiť takým výskytom originálnych individualít na spoločnom hudobnom poli ako práve toto.
Deep Purple patrili k základným pilierom hard rocku a v svojej klasickej zostave zanechali za sebou také klenoty ako Deep Purple (1969), In Rock (1970), Fireball (1971), Machine Head (1972). S tak vysoko nasadenou latkou sa ťažko porovnáva. I keď sú DP dodnes koncertne aktívni a tí čo ich videli naživo hovoria o energii nastávajúcich šesťdesiatnikov stále s rešpektom, ťažko by sme ich už dnes stotožňovali s tajomnými bytosťami, ktoré nám zo svojho sveta prinášajú nepoznané hudobné zážitky. DP dnes hrajú v zostave Ian Gillan (spev), Steve Morse (gitara), Don Airey (klávesy), Roger Glover (basgitara), Ian Paice (bicie). Hoci na postoch dvoch základných inštrumentalistov, Blackmorea a Lorda, sa dnes vyskytujú nové tváre, ich duch žije v hudbe skupiny.

Samostatné sóla, alebo unisono riffy organu a gitary sa nesú v pôvodnej línii. Morseov spôsob vyťahovania strún a práce s pákou a prstového vibráta je miestami až veľmi podobný tomu Bleckmorovmu. Sound celej kapely je aj vďaka tomu až dodnes veľmi identický. Dnešné pesničky Deep Purple však už majú štandardnejšiu formu. Zmestia sa väčšinov do čtyroch-piatich minút a v rámci pravidiel klasického rocku sú predsa len o čosi uvoľnenejší a bližšie popovému formátu. Napriek tomu si páni Gillan, Glover a Paice zachovávajú vlastnú tvár. Nehrajú sa na čosi čo nie sú, neexperimentujú s novými žánrami v snahe nahonobiť si nové publikum. Majú svojich verných a tí od nich dostávajú, čo potrebujú. Typický zvuk formuliek prebudeného organu a zbytočne neuponáhľanej, zato virtuóznej gitary plynie na podklade dravej rytmiky a nad tým sa vo výškach vznáša Gillanov spev (stále je to spev, nie polorozprávaný prejav).

Samozrejme DP že by si už dávno vystačili s tantiémami a keby ich nebavilo hrať, mohli by sa na to spokojne vykašľať. Faktor entuziazmu je tu stále prítomný je možno dôležitejšia informácia než podrobný muzikologický rozbor skladieb. Možno tu nie sú také nosné nápady aké sa blysli napr. na CD Purpendicular, muzikalita je ale stále prítomná v aranžmánoch, nápadoch aj interpretácii. Súčasnosť a svoj postoj k nej DP reflektujú hlavne v textoch, ktoré síce neriešia žiadne veľké témy, no ich ukotvenie v reálnom živote je asi to najlepšie, čo dnes môžu DP úprimne a bez pretvárky ponúknuť. Osobne ich novú platňu hodnotím veľmi priateľsky a zhovievavo, oceňujem ju po zvukovej a muzikantskej stránke a odporučujem ju všetkým verným priaznivcom skupiny. Je to síce štandard, ale slušne odvedený.

Vydavateľstvo: Warner
Žáner: Rock
Celkový čas: 55:45
Odkaz: http://www.deep-purple.com/

Zoznam skladieb:
1. Money Talks
2. Girls Like That
3. Worng Man
4. Rapture Of The Deep
5. Clearly Quite Absurd
6. Dont Let Go
7. Back To Back
8. Kiss Tomorrow Goodbye
9. MTV
10. Junkyard Blues
11. Before Time Began
12. Wrong Man

Zdroj: TS MusicServer