Je to slabé a trápne. A ja dodávam, že si vážim ženy, ktoré vedia ohodnotiť samé seba a to takmer hneď na úvod. A Martina svoj debut absolútne presne zhodnotila hneď na začiatku tretej skladby – Neutekám.
A každému súdnemu človeku to muselo byť jasné hneď, keď na svetlo sveta prenikli správy o tom, že Martinin album bude produkovať Stano Šimor. Darmo ho tato Šindler v médiách prezentoval ako skvelého belgického producenta. Šimor nie je nikto iný ako Slovák žijúci v Belgicku a jeho meno možno spájať najviac s produktom Morhotronic. A hoci išlo o komerčne šialene dobrý projekt, umelecká stránka bola nulová. Svoje ambície Šimor ďalej predviedol na šialencoch zvaných Lunetic a k božskému návratu dopomohol i božskému Kájovi i nezničiteľnej Helene.
Šimor však nie je producent, ktorý by mal robiť platňu Martine Šindlerovej. Toto žieňa, ktoré má dokonca vlastného Záhradníka potrebovalo prísť do sveta šoubiznisu s vyzretou, silnou a najmä pocitovou platňou. A je viac než isté, že svojim hlasom by presvedčila všetkých o tom, že to čo spieva, je svätá pravda. Bohužiaľ, Šindlerová ponúka zmes komerčnej tanečnej muziky, s textami, ktoré sa ani hádam nedajú nazvať textami. Je to len zlátanina lacných rýmov, ktoré nemajú ani hlavu, ani pätu. Ak 17 – ročné dievča spieva o láske, len ťažko jej niekto uverí, že prežila tú skutočnú, aby o nej mohla spievať. Ak tá istá baba spieva pieseň Môj príbeh, tak je každému jasné, že v tomto prípade je na nejaký životopis plný dramatických zážitkov príliš zavčasu. A ak Šindlerová spieva o tom, že Sám Boh vie, tak v tejto premodernizovanej dobe je to viac než podozrivé a neuveriteľné. A to i napriek tomu, že každú nedeľu sedí s celou rodinou povinne v kostole. A tak by vlastne najvýstižnejšie mal vyznieť duet s chorvátskou SuperStar Tvrdohlaví, z čoho však nakoniec vznikla tak lacná pesnička, až to bolí.
Deficit svojho debutu si pravdepodobne uvedomuje i samotná speváčka, ktorá namiesto nových skladieb použije ako ďalší singel (a zároveň prvý videoklip) skladbu, s ktorou žiarila ešte v súťaži. Ibaže aj Je T´aime (tak hrdo zaškatuľkovaná do šuflíka Fan Bonus) prešla vďaka producentskému záťahu Šimora zmenou, vďaka ktorej sa zmenila na komerčný gýč. Jej hitovosť však Šindlerová využíva naplno, čo je však len ďalším dôkazom toho, že si nestojí za tým, čo vyprodukovala. V ďalšej prevzatej skladbe My Way, o ktorej sa Šindlerová neštíti otvorene hovoriť, že bola na album zaradená kvôli reklamným techtle – mechtle zas absolútne vychádza na povrch jej angličtina – neangličtina, z ktorej sa ježí koža i mne, takmer anglickému analfabetovi.. Ďalšie pesničky boli použité zo zásob svetových skladateľov, teda Martina použila na platni to, čo odmietli iní umelci. Ale čo na tom, hlavne, že sú tam použité zahraničné mená.
Celkovo Martinin album znie tak akoby ho naspievala „hviezda“, ktorej poznávacím znamením je strojček na zuboch – Emily. No smola. K lepšiemu nepomohol ani fakt, že album vznikal temer celé prázdniny a Šindlerová vycestovala za jeho nahrávaním do Belgicka, či Prahy. Priznajme si, že pesničky, ktoré jej Šimor ponúkol by od neho „nečmajzla“ ani Vondráčková a dokonca pochybujem, že by ich šľahol svojmu Morhotronicu, keby ešte existoval. Jednoducho vidina dobrého zárobku urobila svoje. Z tohto albumu je však jasné, že k sebe nepatríme ani náhodou a z veľkej umelkyne sa razom stal gýč, ktorý bude mať v budúcnosti veľký problém presvedčiť národ, že naspievala kvalitný a hodnotný album. Už je to nikto neuverí. Ani tí, ktorí v súčasnosti spôsobili, že z prvej várky jej albumu sa v predajniach iba zaprášilo. Ak ho niekto dostane pod stromček, bude to jedno obrovské sklamanie.
Na záver však treba podotknúť, že Šindlerová je výborná speváčka, čo dokazuje i v týchto treťotriednych pesničkách. Jej spevu nemožno absolútne nič vytknúť. Bohužiaľ, chýbajú pesničky ako Je T´Aime, či toľko sľubované Vyznanie, ktoré sa na album nakoniec ani nedostalo. A vlastne našťastie, pretože vedľa takejto produkcie by sa tá pesnička musela hanbiť.
Hanbiť by sa však mali iní. Tí, čo Martinu do takéhoto projektu dotlačili a ona im slepo verila. Bohužiaľ, nepomohlo to. A na dobré renomé nestačia ani plagáty, ktorými sú oblepené lavičky na hlavnej železničnej stanici. Z toho majú osoh jedine bezdomovci, ktorí môžu o sebe hrdo rozprávať, že "prdia" na Šindlerovú. Takých však bude po vypočutí tohto projektu viac. K úspechu nedopomôže ani zmena mena. Schindlerová je síce v zahraničí schodnejšie, no kto o teba vo svete zakopne, drahá moja? Takže pre nás ostávaš naďalej Šindlerová, nech sa deje čokoľvek. A kompletnosť albumu nezachránia ani štyri remixy jednej pesničky, ktoré sú tak komerčne lacné, až sa z toho dvíha žalúdok. A že je to vo svete bežné? Ale tu si doma, drahá! Takže do budúcnosti otvoriť oči a nezblázniť sa z rýchlo objavenej slávy. Pretože inak len ťažko možno uveriť tomu, čo spievaš: „Ver mi, že nos na to mám“. Platňa Patríme k sebe svedčí o opaku a o dosť upchatom nose. Tak snáď nabudúce. Len či ešte bude záujem.
Vydavateľstvo: Sony BMG Music Entertainment, 2005
Celkový čas: 65:24
Linky: www.martinaschindler.sk
Zoznam skladieb:
01. Intro
02. Si môj, či, nie si
03. Neutekám
04. Zamrznutý dážď
05. Milujem
06. Sám Boh vie
07. Do tela
08. Anjel
09. Stúpam
10. Tvrdohlaví
11. Môj príbeh
12. Mám, čo chcem
DJ BONUS: Si môj, či nie si
13. Skycat´s Radio Edit
14. Black Shark R&#B Remix
15. Fast Life Remix
16. Skycat´s Extended Flight
FAN BONUS:
17. Je T´Aime
18. My Way
Zdroj: TS MusicServer
