Konečne sa mu môžete pozrieť „pod kožu“. Fotograf bookletu sólového albumu Andyho Bella si dal vskutku záležať a majiteľovi CD skutočne dopraje čokoľvek.
Napriek tomu, že Andy Bell už má svoj zenit zjavne za sebou (s kapelou Erasure si toho preskákal už dosť a jeho výnimočná „bokovka“ vraj ani náhodou neznamená koniec tohto dua), ešte stále nepomýšľa na odchod na zaslúžený odpočinok.
Nikdy sa netajil tým, že je gay, a promenádovať sa na turné v cirkusovom oblečení mu spôsobovali viac radosti, než problémov. V posledných mesiacoch sa viac prezentoval ako ten, v ktorého tele koluje krv zasiahnutá vírusom H.I.V. (časť z výťažku z predaja albumu Electric Blue ide na výskum tejto choroby). Mnohí si mysleli, že nový album je v nedohľadne. A hoci neprišiel s Erasure, prišiel so svojou sólovkou, ktorú obišiel mediálny promo ošiaľ a len tak sa zjavila v katalógu vydavateľstva a odrazu i na pultoch.
Andy Bell akoby ani nepotreboval reklamu. A čuduj sa svete, možno ani nepotrebuje. Album Electric Blue je sám sebe reklamou. Ale pekne po poriadku. Andy Bell akoby pochopil, že z kapely Erasure už dávno nie je tá komerčná skupina, ktorá dokáže vypáliť z albumu šesť hitov rovno na prvé miesto hitparád. Ten čas slávy je dávno za nimi a hoci viac – menej nepravidelne prichádzajú na trh s novými albumami, obrovské hity na nich chýbajú.
A tak sa Andy rozhodol urobiť si vlastný projekt. Je to výnimočná situácia, pretože od čias Erasure takto nikdy nepostupoval. Nikomu to však neprekáža. Andy je tu a s ním i jeho výborný album. Možno si pri jeho tvorbe povedal, že môže byť jeho posledným a tak si ho urobil podľa svojej chuti a najmä podľa svojich predstáv. Hudbou, ktorá znie úžasne moderne, no zároveň je chladne elektronická sa spevák vracia do čias najväčšej slávy dua Erasure. Pesničky sú na jednej strane veľmi ľahko zapamätateľné, tanečné, dynamické, no na strane druhej Andy neklesol ani na okamih pod hranicu akéhosi nevkusu. A že to znie ako vylepšené 80-te roky? No a čo? Predsa toto je to, čo všetci od Bella pravdepodobne očakávali. Kto by mu už len uveril ťažké klavírne melódie? Nikto!
Electric Blue je album, ktorý ani na chvíľu nestojí a Andy Bell sa na ňom predstavuje ako výborný spevák, skladateľ i producent, ktorý si pripravil darček podľa vlastného gusta, s ktorým sa navyše odvďačí i svojim fanúšikom, ktorí ho milujú presne takého ako znie na tejto platni.
Neuveriteľných štrnásť skladieb, nič pomalé, všetko dynamické, tanečné, diskotékové. Akoby ani Bell netrpel vážnou chorobou. V štúdiu si to poriadne užil a keby sa pre to rozhodol, určite by si to užil i na pódiu. Z tejto platne by vznikla skvelá šou, na akú sme boli v jeho podaní zvyknutí.
Jasná hitovka Crazy dostala priestor ako singel prvá, no určite nebude posledná, pretože tento album obsahuje dvanásť ďalších nadejných vypaľovačiek (nerátam intro).
Sólový album Andyho Bella je obrovským hudobným prekvapením. Pri jeho počúvaní sa človek vracia do najlepších časov kapely Erasure. Akoby to aj boli šuflíkové pesničky, ktoré Bellov parťák odmietol nasadiť na albumy Erasure. Jeho škoda. Pretože Bell tak pripravil sólový album, na ktorý si pokojne môže doplniť i nálepku s textom Best Off.
Žáner: pop
Vydavateľstvo: Sony BMG Music Entertainment, 2005
Celkový čas: 51:58
Linky: www.andybell.com
Zoznam skladieb:
01. Intro
02. Caught In A Spin
03. Crazy
04. Love Onself - (featuring Claudia Brucken)
05. I Thought It Was You - (featuring Jake Shears)
06. Electric Blue
07. Jealous
08. Shaking My Soul
09. Runaway
10. Ill Never Fall In Love Again
11. Delicious - (featuring Claudia Brucken)
12. Fantasy
13. See The Lights Go Out
14. Rest Of Our Lives
Zdroj: TS MusicServer