Hudba nie je iba o technickej čistote ani originalite, tak ako poézia nie je iba o dokonalosti metra a rýmu. Muzikantom postačia pomerne skromné prostriedky a poslucháčovi netreba hudobný sluch ani extra vzdelanie na to, aby dokázali rozoznať tú svoju šálku čaju od inej, alebo rešpektovať, ak obsah šálky toho druhého pôsobí hodnoverne, hoci nemusí byť každému pochuti.
V prípade muziky to všetko funguje za predpokladu, že sa dostaví čosi naviac. Osobnosť, ktorej sa dá veriť, informácia, s ktorou sa dá stotožniť. Nič nehovoriaca estetika bez čitateľného odkazu a bez časopriestorových súradníc vzniká a končí v akademickom svete.
Živé kvety rastú v tom reálnom, ktorý nás obklopuje už asi šestnásť rokov. Ich novému CD dalo názov obzretie za našou naivnou slobodou, ktorá nás už nejaký čas formuje a deformuje. Obsah väčšiny textov rámcuje Bratislava v celej svojej špinavej kráse, tak ako ju poznáme - divadlo na odstrel, koncerty na Hlavnom námestí, prenájmy, stratení blízki, dni ako komíny a všetko, čo nám uniká medzi prstami.
Luciin výraz, farba hlasu aj slová vzájomne ladia a rozumejú si s priamočiarosťou Petrových melódií. Nedá sa povedať, že po hudobnej stránke by muzika na albume Sloboda priniesla niečo objavné, nové a prekvapivé. Sú tu zrejmé vzory, ku ktorým sa poniektorí (resp. niektorý) na obale hlásia aj svojim oblečením, ale vďaka deľbe práce medzi mužskou a ženskou časťou kapely, nad hroziacim epigónstvom výrazne prevažuje originalita výrazu. Melódie a arnžmány niekde „iba“ vecne poslúžia, inde roztvárajú pesničke krídla (kandidátom na hit sú Dni ako komíny).
Ako sme už v úvode naznačili, nedá sa tu hovoriť o žiadnej inštrumentálnej virtuozite, treba však priznať, že Živé kvety znejú podstatne lepšie než v dobách svojich začiatkov, kedy ich amatérizmus prekrýval aj zaujímavé náznaky v obsahu. Čas pokročil a s ním aj muzikanti. Hlavné však je, že okrem zvládnutia remesla na potrebnú úroveň si dokázali udržať a zušľachtiť cit pre mieru.
Napriek prevládajúcej nostalgickej atmosfére albumu tu nič nevyznieva plytko ani sentimentálne. Kapela v Leďovej (gitarista Zóny A) produkcii kombinuje pesničkárstvo s punkovou tradíciou sedemdesiatych rokov a preberá štafetu od svojich predchodcov. Živé kvety dozreli. Sloboda je ich doposiaľ najlepší zaznamenaný počin, ktorý možno len odporučiť, a takisto aj návštevu koncertu. Kapela je v kondícii, ktorú netreba prepásť – nie že by sa jednalo o novodobý siedmy div sveta, ale nič netrvá večne, ani invencia a pokora. V krajine, kde „všetko, čo má cenu, nemá záruku“, je dobré užiť dňa pred večerom, pretože zajtra už nemusí byť tak pekne ako dnes a včera.
Vydavateľstvo: Slnko records
Žáner: punk
Štýl: pesničkársky rock, folk
Celkový čas: 54:14
Odkaz: www.zivekvety.sk
Zoznam skladieb:
1. Túlať sa ulicami
2. Sloboda
3. Dni ako komíny
4. Už ma máš
5. Povedz, že je koniec
6. Nezatrpknúť
7. Vypadni z môjho sna
8. Ópium
9. Doba je zlá
10. Čakám, kým táto chajda spadne
11. Vráť mi, čo si mi vzal
12. Z celého srdca
13. Svet je dokonalý
Zdroj: TS MusicServer
