Tak tomuto sa hovorí skutočná hudobná lahôdka. Archív vydavateľstva Opus a úspešné rokovania s inými vydavateľstvami umožnili prísť na trh s ojedinelým kompletom.
Názvu Komplet dominuje notoricky známe logo Opus-u – kvázi krútiaca sa platňa a celé to zaváňa vydarenou, chrumkavou a fest chutnou hudobnou dobrôtkou. A to i napriek tomu, že vydavateľstvo vsadilo na tento projekt v momente, keď je jeho hlavný protagonista niekoľkokrát týždenne na televíznej obrazovke a navyše v dominantnom postavení. Komerčný ťah ako "divá sviňa", ale je to dopredu odpustené, pretože vydanie tohto projektu si zaslúži medailu.
A o čom že to tu vlastne celý čas točím? O projekte, ktorý nevyplodí žiadna reality šou, žiadna súčasná tiež šou. Toto je realita menom Laco Lučenič. Keď v roku 1985 vydal ešte pod značkou Limit svoj prvý album Bodliak na plavkách, bolo to niečo úžasné. Doslova nadčasové, pričom presne taký ostal Laco Lučenič až doteraz. Bývalý režim bohužiaľ nedovolil príliš veľký rozlet tomuto projektu (a je vlastne až dodnes divné, že vôbec kedy vyšiel), Lacovi však dovolil tvoriť a to bolo najpodstatnejšie. Temer kompletná tvorba Laca Lučenica momentálne vychádza na dvoch CD a je to skutočne unikátny kúsok.
Bodliak na plavkách vyšiel v roku 1985 a okrem toho, že na projekte s Lučeničom spolupracoval i Peter Nagy (naspieval na platňu dve pesničky) išlo o unikátnu zmes najmodernejšej hudby, ktorá v tom čase bola na našom území dostupná. Lučenič v osemdesiatom piatom znel hudobne ako unikát. Pre mnohých nepochopený, no pre väčšinu ľudí moderný a nadčasový. Jedným slovom unikát. Jedenásť pesničiek a záverečný epilóg, pri ktorých sa Lučenič predstavil ako výhradný autor hudby, ktorú mu otextoval Kamil Peteraj. Ďalšie nadčasové spojenie. Obrovským prekvapením bol však Laco Lučenič ako spevák. Peterajove texty, ktoré boli na svoju dobu až nepochopiteľné odspieval absolútne bravúrne. Vtedy som mal 11 rokov a Lučeniča som vnímal ako toho od Mira Žbirku. Hodnotu jeho tvorby som pochopil až postupne, po niekoľkých rokoch. Dnes som šťastný, že toto všetko vychádza na CD.
Mnohí si vtedy mysleli, že Lučeničova prvá LP platňa bola jeho jediným hudobno – speváckym úletom. Nič také sa však nekonalo. Na veľké prekvapenie kritiky i laickej verejnosti, po dvoch rokoch, v roku 1987 prichádza Laco s albumom Zastávky na znamenie. Ak na prvom albume využil absolútne všetky dostupné prostriedky modernej techniky, na druhom albume absolútne ako autor podľahol vplyvu kapely Depeche Mode a kvalitnému (na domáce pomery ojedinelému) popu. Lučenič bol na slovenskej hudobnej scéne unikátny zjav, ktorého osobitý prejav nadchýňal jeho odvekých priaznivcov, ale i tých, ktorý jeho meno nijako zvlášť nemuseli. A potom tu bola ešte tretia skupina – tí, ktorí ho mohli, no príliš mu nerozumeli. Našťastie, to ani neriešili. A zo to patrí hlavne vďaka komisii, ktorá prideľovala kvázi Divokú kartu tým, ktorí môžu vydávať. Lučeniča v tej dobe zjavne nepochopili a tak mal zelenú.
Na veľké šťastie pre nás ostatných. Ďalší nadčasový album na slovenskej hudobnej scéne.
Hudobne sa na albume opäť podieľal najmä Laco, za pomoci Ivana Minárika. Veľká zmena nastala na poste textárskom, kde Peteraja vystriedali Martin Sarvaš a Daniel Mikletič. A rovnako dobre ako dva roky predtým Peteraj dokázali napísať texty unikátnou romantickou, no najmä záhadnou rétorikou, ktoré hovorili o všetkom a zároveň o ničom a to tak zapeklito, že nakoniec boli geniálne. Len bolo treba nad nimi premýšľať. Chvíľu. Potom si človek so smiechom na tvári uvedomil, že sú vlastne geniálne jednoduché. Ďalší výnimočný počin, na ktorom okrem iných hosťovala i vtedy speváčka, dnes najmä moderátorka Oľga Záblacká.
Potom sa mohlo na dlhých osem rokov zdať, že sa po Lučeničovi zľahla zem. Možno ako po spevákovi áno, faktom však je, že či to bolo pred revolúciou, alebo po nej, žiadny významný slovenský album sa neobišiel bez Lacových producentských schopností. Vymenovať všetky projekty, na ktorých spolupracoval by zabralo poriadny kus miesta. Všetky informácie však môžete nájsť na Lacovej výnimočnej internetovej strane.
V roku 1995 sa Laco vrátil ako autor i spevák a hlavne pod inou značkou. Iná doba, v ktorej domácu produkciu preválcovala hudba svetová spôsobila i to, že o Lacovom albume Svetlo (... a pocit bezpečia) vedelo iba pár zainteresovaných. Fakt, že v tom čase sa kládol dôraz na dovoz a propagáciu akéhokoľvek hudobného braku spoza hraníc spôsobil i to, že domáca tvorba (nech bola akokoľvek kvalitná – a to tá Lacova bezpochyby bola) bola utláčaná do úzadia. A pritom sa Lučenič na svojom treťom albume opäť predstavuje ako hudobník a skladateľ – fenomén, pričom navyše vyzrel i spevácky a geniálne odinterpretoval texty Kamila Peteraja, či Ivana Kelementa (to je ten fotograf?). Obrovská vďaka patrí ľuďom, ktorí dnes riadia Opus, že sa rozhodli rokovať a album kúpiť od iného vydavateľa a opätocvne ho vydať. Skvelý počin.
Roku 2000 sa Laco vrátil s dvojalbumov dokonalých remixov pod menom Double L. Tento album sa dá zohnať (hoci s ťažkosťami, ale dá) i dnes, čo však vydavateľovi tejto kompilácie nebránilo tomu, zaradiť na ňu aspoň tri pesničky z tohto projektu ako bonusy, ktoré opäť hovoria o Lacovi ako o vynikajúcom skladateľovi, inštrumentalistovi i producentovi, ktorý známe slovenské hity odel do moderného kabátu a mnohí si z toho právom sadli na zadok. Úvod jeho remixovej kariéry Laca Lučeniča sa však spája hlavne so skladbou Poď so mnou z roku 1997, ktorá je tiež neoddeliteľnou súčasťou tohto projektu. Ďalšími bonusmi (celkom je ich šesť) sú dve pesničky projektu Satisfactory.
V booklete sú albumy pekne rozdelené a každému je venovaná jedna strana, na ktorej nájdete zoznam skladieb, informácie o autoroch a pár iných zaujímavostí. Osobne mi tam chýba obal a textom pesničiek by som sa tiež nebránil. Je to škoda. Takýto projekt by si ich jednoznačne zaslúžil, ale pri celkovom vnímaní tohto dvojalbumu nad textami jednoducho mávam rukou. Omnoho viac mi prekáža to, čoho som sa obával najviac a to fakt, že kus druhého Lacovho albumu bude na jednom CD a jeho záver už na druhom. Skôr, než som však zistil, že je to skutočne pravda, dokázal som sa s tým zmieriť.
V tomto roku vyšli v Opus-e dva albumy. Novinka Beáty Dubasovej a archívny výber – komplet Laca Lučeniča. Pri počúvaní jeho produkcie si v roku 2006 dovolím povedať, že je nadčasová a keby už v tomto roku v Opus-e nevyšla ani nota, osobne som, čo by hudobný konzument uspokojený na maximum. Verím však, že takéto hudobné skvosty budú z Opus-u vychádzať ako hudby po daždi.
Vydavateľstvo: Opus, 2006
Celkový čas: CD1: 77:33, CD2: 77:00
Linky: www.lucenic.sk, www.opus.sk, www.forzashop.sk
Zoznam skladieb:
CD1:
01. Vietor krátkych sukní
02. Múzeum lások
03. Hádanky tiel
04. Púťové figúrky
05. Kôň s bielymi krídlami
06. Autá pred tebou a za tebou
07. Bodliak na plavkách
08. Polnočná známosť
09. Z tých dní
10. Ľadovec
11. Spomienky
12. Hádanky tiel – epilóg
13. Láska spí
14. Mám ťa dosť
15. Rádio, hmla a ja
16. Veľká rocková lúpež
17. Ohňová zem
18. Ostrov strát
19. Tak sa to má
20. Zlodej nocí
21. Napínavý príbeh
22. Resumé
CD2:
01. Indická obrana
02. Byt plný snov
03. Ľavou zadnou
04. Z tých dní ´95
05. I´m Not Like Everybody Eise
06. Stav sa so mnou
07. ... a budem free (Linde)
08. Spadlo nebo
09. Viera
10. Kým doletím
11. Záverečný flám
12. Príď (Gabike)
13. Poď so mnou (revised single edit)
14. Smutná ranná električka
15. Chladná (ako zmrzlinový pohár)
16. Zaklínač hadov
17. Turn! Turn! Turn!
18. Sunny Afternoon
Zdroj: TS MusicServer
