Je dobré, že na Slovensku existuje vydavateľstvo, ktoré zastrešuje domácu punkovú scénu. Je ním Baričákov Hirax Records. Jedným z rozhodujúcich koní tejto stajne je púchovská skupina Načo názov.

Je dobré, že na Slovensku existuje vydavateľstvo, ktoré zastrešuje domácu punkovú scénu. Je ním Baričákov Hirax Records. Jedným z rozhodujúcich koní tejto stajne je púchovská skupina Načo názov. Pod týmto pomenovaním existuje od jari 1995, jej hudobné korene však siahajú ešte o dva roky ďalej, keď súčasný líder Jozef Mišún sa podieľal na založení prvej púchovskej punkovej formácie Punkhard. Odvtedy však pretieklo veľa vody, dnes má kapela na svojom konte päť albumov (Komuže je lepšie, 1995, Krok od zániku, 1997, Proti vetru, 1999, Myslieť nadovšetko, 2001 a novinka Zlatá stredná cesta). Mal som to šťastie vypočuť si všetky tieto albumy a môžem povedať, že s každým nasledujúcim počinom sa stúpala kapela po schodoch hudobnej i hráčskej akosti vždy vyššie a vyššie.

 


Odnikiaľ nikam vlajúce sóla definitívne nahradili úderné metalové alebo hardrockové riffy Mekýšovej gitary, rytmika (Flipper – basgitara, Macziej Jasztrzabiewski – bicie) už nie je tak bláznivo rozhádzaná, naopak pevne ako cínový vojačik drží dosť jasne zadefinovanú štruktúru punkových skladieb. Snáď len úlet Sobotňajšie blues je na tomto albume výnimkou. Spevák, bez toho, aby stratil typický rozhnevaný tón, bez toho, aby prestal klásť dôraz na podstatné slová, dnes navyše ukážkovo frázuje. Pridáva si výkriky ako potrebuje a dramaticky graduje jednotlivé slohy i refrény k pointám s vrodenou ľahkosťou. Nie, nie je to hlas veľkého majstra - balansuje viac menej v jednej nálade, to balansovanie však znamená určite jedno z najzanietenejších posolstiev, aké môže dnešná domáca hudobná scéna ponúknuť.

 


Rovnako aj obal cédečka sa vymyká zavedeným zvyklostiam. Výtvarník Roman Hvizdák naaranžoval na prebal znetvorenú tvár človeka, ktorá na prvý pohľad donúti človeka spozornieť a popreháňať mozgové závity, čo tento výzor má symbolizovať. A ako to autor najskorej aj predpokladal, možností je viac. So samotnou metaforickosťou názvu albumu sa pohral autor na zadnej časti obalu dvoma pokrkvanými dopravnými značkami Zákaz vjazdu a Prikázaný smer. Booklet je okrem toho naplnený nie len kvalitnými fotografiami kapely i sólo členov, ale aj predvídavým anglickým prekladom všetkých textov.

 


Štyri akordy/kopec zábavy, aj tak by sa dala charakterizovať jednoduchá, úderná produkcia na tomto albume. Od prvej skladby (Kto z koho?) sa vám na hlavu valí mohutná lavína široko objemnej gitary, ktorá ustane až pri záverečnej Načo názov. Vypalovačky ako Maňana, Si v tom sám, Kto z koho?, Neverím ničomu, ale aj záverečná Načo názov majú potrebnú sviežosť, dostatočnú živelnosť i patričnú chytľavú melodickosť k tomu, aby vám myseľ opantali takou mierou, že si skladby vybavíte aj týždeň po ich prvej reprodukcii. Aj keď, samozrejme, toto nie je najpodstatnejšie, chcem tým len demonštrovať, aká energia sála z pesničiek tejto kolekcie. Takmer všetky skladby sú vybavené jednoduchými rýmovačkami, často o ničom a občas sklznú k banalitám typu: ...Bezduché davy, kývacie hlavy..., ...Pokrvné chvíle sú ružové brýle..., ...Život sú aj starosti, aj radosti kopec/treba sa len vystríhať syndrómu oviec... V punkovej brandži to však nie je nič neobvyklé, skôr prirodzené. Taktiež by bolo veľmi naivné myslieť si, že texty neobsahujú žiadne nadávky či vulgarizmy. Ba áno. Sú nimi presiaknuté ako jarná pôda po roztápajúcom sa snehu. O tom však punk ako hudba i životná filozofia jednoducho je. O úprimnosti, priamočiarosti, nefalšovanosti a otvorenej, na dôsledky nehladiacej kritike všetkého, čo stojí v ceste.

 


Načo názov sa navyše pokúsili (a myslím si, že celkom trefne) o úsmevné ozvláštnenie niektorých skladieb rôznymi  prevzatými hovorenými vsuvkami (ako napr. Dzurindov chválospevný preslov o Bushovi vo Vojnou za mier, hlasy známych to porotcov zo Superstar v parodickej Slovensko hľadá supershit, či provokujúci rozhovor Ufóna s redaktorom Slovenského rozhlasu z roku 1999 v Ufón versus Slovenský rozhlas.

 


Som rád, že aj v dnešnom svete vlčích zákonov o kúpyschopnosti resp. potenciálnej predajnosti hudobných nosičov, existuje ešte vydavateľstvo, ktoré ponúka aj albumy, spĺňajúce predstavy o príjemnom, ľahkom bigbíte, trebárs aj  s okrídlenými témami piva a rock´n´rollu. Pretože aj oni sú rovnocennou súčasťou prítomnej existencie.

 

Zoznam skladieb:

  1. Kto z koho?
  2. Slovensko hľadá supershit
  3. Neverím ničomu
  4. Ploty
  5. Svet okolo nás
  6. Prebudené zmysly
  7. Maňana
  8. Sobotňajšie blues
  9. Továreň na slzy
  10. Vojnou za mier
  11. Sen a realita
  12. Si v tom sám
  13. Titanic
  14. Zlatá stredná cesta
  15. Ufón versus Slovenský rozhlas (r. ´99)
  16. Načo názov

 

Celkový čas: 43:56

Vydavateľstvo: Hirax Records

Rok vydania: 2005

Žáner: punk rock

Odkaz: www.naconazov.szm.sk, www.hiraxrecords.sk

Hodnotenie: 7/10

Zdroj: TS MusicServer