Ako už s názvu vyplýva, v januári nahrané CD gelnického zoskupenia E.J.F. sa točí okolo fúzie funky s jazzom. A to v rýdzo inštrumentálnej forme.

Ako už s názvu vyplýva, v januári nahrané CD gelnického zoskupenia E.J.F. sa točí okolo fúzie funky s jazzom. A to v rýdzo inštrumentálnej forme. Žiaden spev, žiadne vokály, dominantným nástrojom, ktorý supluje práve absentujúci hlasový nástroj, je saxofón Vlastimila Plachetku. Práve na jeho hutnom, masívnom, ale nie chladnom tóne, často s náznakmi približujúcimi sa k hre Johna Coltranea, je postavená celá produkcia. Vysoko kultivovaná hra má tendenciu vracať sa k niektorým postupom z minulosti, čo však neuberá na celkovej originálnosti, jeho sóla často zachádzajú do lyrickej polohy, avšak s veľmi silnou vnútornou dynamikou, často s rómskym nádychom. Jeho výrazne rytmickú a krásnu melodickú figúru saxofónu sprevádzajú Roman Bikár na bicích, klávesista Peter Bednár a predovšetkým basista Igor Cziel, druhá najvýraznejšia osobnosť tohto zoskupenia (jeho jazzovo ladené sólo v úvodnej Kokal Rekall hovorí za všetko).

Všetkým sedem skladieb albumu plynie pokojným a vľúdnym tempom rieky v širokom údolí. Aj keď som podľa názvu a pár slov manažéra Martina Hlavatého, ktorý mi album predával, čakal viac funky kapelu, akých dnes prichádza na svet ako húb po daždi, po druhej pesničke som zistil, že mám do činenia viac s jazzom, než s funky.  Po niekoľkonásobnom vypočutí cédečka som si položil otázku, ktorou zvyčajne identifikujem, či album nenudí. Tá otázka vyzerá asi takto: Je na albume jedna alebo viac pesničiek, ktoré boli lepšie, výraznejšie ako ostatné? Žiaľ, odpoveď je nie. Jednotvárnosť pesničiek je priveľká. Po každej ďalšej som očakával, že navonok príjemná farbistá hra saxofónu, prinesie v nasledujúcej chvíli nejakú zmenu, inováciu, zlom alebo zvrat, nedočkal som sa však. A tak príjemný, originálny zvuk sa od štvrtej skladby E.J.F. menil spočiatku na monotónny, nudiaci, neskôr až priam rušiaci element. Nezachránil to ani slušný výkon bicích v Staying Alive, ktoré v zúfalej snahe priniesť nejaký zvrat, vyčarili pár zaujímavých úderov. To je však málo.

Možno mám málo jazzového cítenia, ale viac mi to celé nabudzuje barovú kapelu kdesi v zadymenej kaviarni na palube lodi brázdiacej Stredozemné more, v ktorej saxofonista v čiernom obleku s motýlikom pod krkom hrá len pre vašu stoličku. Pritom hudobné aranžmány sú ako vytiahnuté zo starých časov a z dôb, keď boli ešte ľudia ľuďmi a verne vystihujú ducha 20. a 30. rokov. Aspoň tak, ako si ich nepamätníci pamätajú z filmov, fotiek a dokumentárnych filmov. Je to osviežujúci zážitok a i v nekonzervatívnych jedincoch evokuje pocity byť chvíľu galantný, mať na sebe dobre šitý oblek a s nudiacou dámou v kaviarni konverzovať o banalitách bez vulgárnych slov.  Ako doplnenie atmosféry – áno, pri cielenom počúvaní na koncerte alebo zo slúchadiel – nie. U mňa aspoň určite nie.

Možno by to bolo dobré vyskúšať so spevákom (alebo speváčkou), možno by nezaškodilo trochu rýchlosti, zvlášť, keď na to kapela má, ako to dokazuje hybná záverečná skladba [-22]. Bohužiaľ, takto je to zatiaľ až príliš „zahľadené do seba“ – ambície znieť čo najsvojbytnejšie tlmia živočíšnosť, energickosť a prirodzený rozkvet, ktorý je v tejto oblasti takmer nevyčerpateľný. Čo ma nesmierne teší je, že chlapci neskĺzli k žiadnej popovej slizkosti a tlačeniu na pílu. Myslím si, že po nabratí potrebných skúseností, ktoré získajú len opakovaným hraním, to bude v budúcnosti oveľa lepšie. Nakoniec, aj kvalita tejto nahrávky sa do krásy vyfarbuje až po opakovanom vypočutí.

Celková dĺžka: 41:35
Vydavateľstvo: vlastný náklad
Rok vydania: 2006
Štýl: funky-jazz
Odkaz: ejfunk@gmail.com, mafed@centrum.sk
Hodnotenie: 3/10

Zoznam skladieb:
1. Kokal Rekall
2. Bosá
3. Touch
4. E.J.F.
5. Staying Alive
6. Šangala
7. [-22]

 

Zdroj: TS MusicServer