Som starý cap! Mám 32 rokov a trpím hádam všetkými generačnými chorobami. Vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol, nemalá nadváha. K ich odstráneniu pristupujem ako správny občan.
To, čo odznelo vyššie, to nie je sťažovanie sa, to je realita. Realita, ktorej odrazu svitlo na lepšie časy. Keď som sa totiž v sobotu popoludní pristihol nad tým, že sa mi z reproduktorov rinie úžasný detský popevok „Spadla mucha do komína, buchlo to až hrúza, v peci práve kúriť chcela vyľakaná Zuza ...“ a ja sa pri tom veselo natriasam nad vysávačom, musel som sa začať smiať. Neuveriteľných 25 rokov a mne ten text stále ostal v pamäti. A s ním prišli i spomienky na nekonečné každomesačné čakanie pred televíznou obrazovkou, kedy sa otvoria vráta Zlatej brány spoza ktorých vylezie „stádo“ nových pesničiek. Magnetofón poctivo čakal na svoju príležitosť, prepojený šnúrou s televízorom a novou magnetofónovou kazetou, kúpenou výlučne po známosti u vedúcej elektra. Podpultový tovar. Na jednu stranu sa vošiel jeden diel a keď som si chcel na druhú stranu pásky nahrať o mesiac ďalšiu časť, bola už značne znehodnotená nekonečným púšťaným. Krásne bezstarostné časy detstva sa vracajú späť. A nech to znie akokoľvek úchylne, na projekt, ktorý vychádza v tom najpriaznivejšom čase, chvíľu pred Medzinárodným dňom detí, som sa tešil možno i viac, než deti mojich rovesníkov. A predpokladám, že nebudem jediný dospelý, ktorý sa dokáže nad týmto projektom uvoľniť na toľko, že tlak klesne na normál.
Na trh totiž prichádza sada štyroch detských CD (teda vlastne piatich, ale to postupne vysvetlím), ktoré sa stali jednoducho legendami. Dominujú medzi nimi tituly Zlatej brány, ktoré vychádzali na platniach aj v „tej“ dobe a dokonca i v našej dobe, ale takto ucelene, kompletne, s jedným nikdy nevydaným prekvapením navyše a digitálne vyčistené vychádzajú konečne po prvý raz. A spomínaný štvrtý projekt je rovnako geniálny a hoci nezapadá do série, uznávam, že legendárne detské albumy Petra Nagya, ktoré tiež konečne vychádzajú na CD potešia nielen deti, ale aj ich rodičov. Ale poďme na to pekne po poriadku.
Zlatá brána (1970 – 1975)
„My sme smelí námorníci, vesluje na pramici, keď to more preplávame, vrátime sa domov k mame!“ Prvých päť rokov legendárnej televíznej relácie mapuje „zelené“ CD. Na úvod si hádam ešte dovolím uviesť, že Zlatá brána vychádza na troch hudobných nosičoch, prostredníctvom ktorých mapuje pätnásťročné obdobie úžasného programu. Každá epocha tejto zábavnej šou, ku ktorej úžasnosti sa vrátim v inej časti recenzie, je špecifická inou farbou. A keďže ide o edičný projekt, treba tiež spomenúť, že všetky tri albumy majú niečo spoločné. Na každom z nich sa nachádza tridsať skladieb. Na titulnej strane každého bookletu je televízor (bývalí pracovníci už neexistujúceho podniku Tesla v Nižnej nad Oravou môžu už iba nostalgicky spomínať, koľko modelov dali na nikdy nenasýtený trh), z ktorého vychádzajú legendárne postavičky Zlatej brány. Výborný a hlavne veselý nápad. Zadná strana jednoduchého – štvorstranového bookletu ponúka obrázkový zoznam titulov z edície Zlatá brána a poskytuje tiež priestor na informácie o hudobníkoch, ktorí na tvorbe a nahrávaní skladieb spolupracovali a tiež niekoľko štatistických údajov. Vo vnútri je zoznam skladieb s menami ich autorov a najmä interpretov. Osobne by ma potešila ešte jedna štvorstrana s fotografiami z programu z daného obdobia. Keďže však ide o projekt, ktorí má byť dostupný doslova pre všetkých, je jasné, že sa tvorcovia snažili využiť priestor na uvedenie dôležitých informácií a ďalšie pridávanie strán do bookletu by znamenalo zbytočné zvýšenie ceny produktu. Booklet podľa mňa v takejto forme aj tak poskytuje maximum prístupných informácií a to v každom z troch projektov. „Padla hviezda na balkón, vylúdila biely tón, nezobuď sa, nezobuď sa, to len v diaľke vlaky hučia, noc hrá na trombón.“
Osobne sa priznávam, že pesničky z prvej časti tejto úžasnej série poznám najmenej, keďže v čase, keď sa uzatvára ich obdobie vzniku, ja som mal dva roky. Predpokladám však, že moji o dva – tri roky starší kamaráti, i Zuzka, ktorá so mnou chodila do škôlky, no o triedu vyššie (ale mali horšiu učiteľku, blé) sa pri nich dokážu i dnes veselo vyšantiť. A v prípade Zuzky určite, keďže už má dve deti. Na prvom albume zo série vychádza po prvý raz v histórii tohto projektu na hudobnom nosiči skladba Zimný vietor, takže navyše bonus naviac.
Zlatá brána (1975 – 1980)
„Liptovská bryndza dnes repce, robí vraj haluškám čepce, halušky belostné krásne, nik o nich nepíše básne.“ Druhá zo série Zlatých brán mapuje obdobie relácie v období rokov 1975 – 1980 a odetá je do fialovej farby. To už je čas, kedy som program detským rozumom vnímal naplno a absolútne tu platí všetko to, čo som vyššie spomínal o magnetofóne a pravidelnom nahrávaní. Tiež tu platí všetko to, čo som spomínal o edičných zhodách, takže i na tomto albume je tridsať skladieb a booklet, ktorého opis je vyššie.
Milé deti, je strašne fajn, že v OPUS-e sú konečne šikovní ujovia, ktorí ešte nevyrástli na toľko, aby sa nedokázali odviazať a pripravili tento skvelý výber pesničiek, vďaka ktorým dokážu vyčariť úsmev na tvári a dobrú zábavu i nám dospelým.
V niektorých momentoch ma síce prepadli také nostalgické momenty, ale aj tie mali svoj prínos, keďže som sa zamyslel nad tým, čo sa vlastne stalo s deckami, nádejnými speváckymi talentami, ktoré sa na albumoch Zlatej brány prezentujú. Ak sa nemýlim, tak Imricha Eperješiho som zachytil na niektorom z kastingov na súťaž Slovensko hľadá SuperStar. Myslím. Kde je však Iveta Palčová, ktorej hlas dominoval nahrávkam v tomto období, či Pavlom Zuštiakom, ktorého meno si neviem prečo pamätám zo Zlatej brány dodnes, hoci na albume uvedený nie je? Vie to niekto? Určite by nebolo na škodu zistiť, čo sa s týmito ľuďmi stalo, čomu sa venujú. Najmenší problém by bol bezpochyby opýtať sa na ten čas Zuzany Tlučkovej, ktorá je dodnes aktívnou herečkou a so Zlatou bránou má spoločnú okrem iného i skladbu o bryndzi. „V tej našej záhrade, v tom našom humne, schodia sa chlapci aj dievčatá šumné. Čože sa schodia, čože tam majú? Oni tam bábkové divadlo hrajú!“
Zlatá brána (1980 – 1985)
„Kukuk kuká spoza buka, naša skrytá kamera, vie na čo sa zamerá, veru, veru, veru tak, vie na čo sa zamerá.“ Keď sa na to pozerám s odstupom času, musím si uvedomiť jeden fakt. Slovenskej televízii, jej košickému štúdiu sa v podstate každý mesiac podarilo vyrobiť unikátny hudobný muzikál. Dvanásťkrát do roka a navyše jeden silvestrovský program navyše. Prácu mali hudobníci i textári, ktorí vlastne museli chŕliť neustále nápady. Každý diel bol zameraný na inú témy a v každej z častí sa tvorcovia deckám prostredníctvom pesničiek snažili čo – to vysvetliť. Program, ktorý mal jednoducho zmysel. „V zberoparku zubí cerí, osemhlavá chobotnica, v železe vám robí diery, červené má ruky, líca. Hryzie rúry, hryzie autá, Hrdzuľa zlá ničomnica, v dierach cvičí, skáče saltá, hrdzou natiera si líca. Uľa muľa, hrdzovitá Hrdzuľa, očiskami po železe len gúľa.“ V období, ktoré mapuje „modrý album“ prežíval program svoj vrchol. Pesničky z týchto rokov sú hádam najznámejšie zo všetkých. A hlavní hrdinovia programu sa dokonca presťahovali z rozprávky do reálneho života a trebárs zachraňovali prírodu. Práve tu som svojho času prvý zaznamenal slovo ozón.
Ak som spomínal, že Zlatá brána v tomto čase prežívala svoje vrcholné obdobie, musím tiež spomenúť, že rokom 1985 sa jej sláva končí. Možno došli nápady, možno došli decká. Po vynútenej prestávky sa síce program vrátil na televízne obrazovky, no už ani náhodou nezaznamenal taký úspech ako predtým. Generácia, ktorá na ňom vyrástla si našla iné záujmy a začala počúvať inú muziku a vtedajšie decká dávali prednosť elektronickým hrám z Ruska, než nejakému umeniu. Po roku 1989 sa Zlatá brána vytratila z obrazoviek úplne. „Teta Anna, odvčas rána stále volá na Ivana, Ivanko náš na, na, na, nejedol si od rána!“
Tretí nosič z tejto série je modrej farby a výzorovo sa navlas podobá svojim predchodcom. Len ešte spomeniem, že tak tu ako i na predošlých albumoch sú na zadnej strane obale pri zozname skladieb uvedené ich úryvky. Meno Pavol Zuštiak, ktoré mi rezonovalo v ušiach sa práve nachádza na tomto albume. Nikde som však nenašiel Martina Krausza, ktorý ak sa nemýlim Zlatou bránou tiež prešiel. Možno však už v období, ktoré nikde nie je zaznamenané. „Na sútoku štyroch strán, Zlatá brána dokorán, pred ňou klonia svoje hlávky, Peter, Ivan, Michal, Ján.“
Peter, Vašo a Beáta deťom &# Hrajme sa na Petra
Keď som sa púšťal do písania tohto článku, zvažoval som, či tento album uviesť na začiatku, alebo ho zaradiť na koniec. Nakoniec som podľahol kúzlu času a myslím, že som urobil správne. Album Peter, Vašo a Beáta deťom totiž vyšiel v roku 1987, teda v čase, keď obľúbený legendárny detský program Zlatá brána stagnoval a trh bol zasýtený spevákmi „pre dospelých“. A Peter Nagy bol prvý, ktorý pochopil, že na hudobnom trhu je neskutočná diera, ktorú by mohol zaplniť. A ako skladateľ, spevák i šikovný textár v jednej osobe prišiel na nápad, za ktorý by si pokojne zaslúžil nejakú cenu. Svoje schopnosti spojil s hudobným skladateľom Julom Kinčekom, spolu oslovili niekoľko básnikov a textárov a v konečnej fáze Peter prizval k spolupráci Vaša Patejdla a Beátu Dubasovú, osobnosti, ktoré v tom čase dominovali domácej hudobnej scéne.
Detský album so sedemnástimi pesničkami bol „na palube“. Mnohí si v tom čase ťukali na čelo a mysleli si, že sa Nagy načisto zbláznil, keď sa rozhodol spievať: „V mojom gramofóne žijú Gramofónci, lovia mi v ňom zvuky malí hraví lovci“, ibaže sa prerátali. Peter sa razom stal modlou i najmladšej generácie, ktorá veľmi ochotne chňapla po projekte, v ktorom sa našla. Moderné pesničky, ktoré však boli nádherne detské, neriešili žiadne životné tragédie a navyše to neboli slaboduché infantilné texty na zaplnenie času. Vynikajúci projekt, ktorý sa stretol s úspechom v čase, keď vyšiel, ale i po revolúcii, keď po prvý raz vyšiel na CD. A som si istý, že veľkú radosť spôsobí jeho vydanie i rodičom dnešných detí, pretože ide o kvalitný a inteligentný projekt, ktorý navyše vychádza vo vyčistenej digitálnej forme a doplnený o ďalší Nagyov detský album.
Vydanie platne Peter, Vašo a Beáta deťom totiž spôsobil boom nielen u spotrebiteľov, ale i medzi umelcami, ktorí sa začali predháňať v tom, kto vydá detský projekt skôr. Bohužiaľ, na tých ostatných (na rozdiel od Nagyovho projektu) už bolo citeľné, že sa robili pre komerciu a nie zo srdca. A tak sa Peter po troch rokoch vrátil opäť ako hrdina. V prvom rade prišiel s detským albumom v období, keď atak zahraničnej produkcie „napadol“ aj detskú generáciu a podarilo sa mu deckám opäť ukázať hodnotu domácej tvorby a detských pesničiek. A tento raz to urobil opäť šalamúnsky, keďže si vybral niekoľko nádejných spevákov a tí naspievali pesničky pre svojich rovesníkov. Na albume prvý raz účinkuje i Michaela Paštéková, ktorá sa neskôr na niekoľko rokov stala uznávanou detskou hviezdou. Na treťom sólovom albume však chcela byť už mladou dámou (čomu sa dá vzhľadom na pribúdajúci vek rozumieť), ale táto premena ju nadobro pochovala. Petrovi však patrí uznanie a veľká vďaka za skvelý nápad i jeho realizáciu. Oba albumy v súčasnosti vychádzajú na jednom výbornom CD a k albumom Zlatej brány sú jednoducho zlatým bonusom.
Ujovia a tety, blíži sa Medzinárodný deň detí, bude i vysvedčenie. Našťastie, CD je ešte stále žiadaným darčekom a to s hudbou je omnoho hodnotnejšie, než také na ktorom je počítačová hra. Na trh sa dostávajú štyri detské CD, raritné, legendárne, úžasné. Pre deti i pre dospelých. Pri ich počúvaní som pochopil, že starosti sú na ...nič. Kašlem na choroby i na starosti. A hoci som starý cap, k týmto projektom sa vždy vrátim rád. Vrelo odporúčam, skvelý úlet!
Vydavateľstvo: Opus, 2006
Celkový čas:
Zlatá brána (1970 – 1975): 64:19
Zlatá brána (1975 – 1980): 71:28
Zlatá brána (1980 – 1985): 72:25
Peter, Vašo a Beáta deťom &# Hrajme sa na Petra: 73:11
Linky: www.opus.sk, www.forzashop.sk
Zdroj: TS MusicServer
