Povedzme si to na rovinu. Výstižnejšie ako Uhol pohľadu nemohla skupina Desmod nazvať svoj album. Je totiž na nich zaostrené každé oko kritika.
A dodnes som nepochopil prečo. Ak niekto na to má, tak prečo nie? Mne osobne Desmod vyhovuje z toho pohľadu, že ako jedna z málo domácich kapiel sa neskláňajú nad lákavý no zradný pátos lásky a vo svojich skladbách sa dokážu venovať i vážnejším témam. Čo na tom, že tie texty sú v konečnom dôsledku tak obšírne, že sa treba nad nimi vážne zamýšľať? A čo na tom, že takých je väčšina? Nič! Pomedzi tých jedenásť skladieb sa nakoniec aj tak vždy nájdu dve až tri, ktoré jednou nohou skĺznu do lacnejšej komercie, sú zreteľné a zrozumiteľné. No a čo? Každý predsa potrebuje hit. A Desmod sa aspoň netvári, že hit môžu mať z každej zo svojich pesničiek. Nakoniec to aj tak vždy vypáli tak, že sa hitom stane skladba, od ktorej by to nikto nečakal ani v najbujnejšom sne. A v tom je Desmod špecifický a jedinečný. A ani tento raz to nie je inak.
Čo je však jasné od prvého počutia je fakt, že Desmod sa vrátil ku koreňom. Ak na posledných albumoch dominovali pokojnejšie skladby, ktorých kabátom bol klavír, na albume Uhol pohľadu je všetko inak. Kuly a jeho parta si veľmi dobre uvedomujú, že urobiť tklivý klavírny hit je veľmi jednoduché a na poslucháčov to zaberá. Desmod si však chce dokázať, že bez klavíru (respektíve v jeho veľmi obmedzenom množstve) sa to dá. Uhol pohľadu je toho jasným dôkazom. Pretože na ňom dominuje gitarová muzika. A že to chalani s ňou myslia úplne vážne dokázali najmä v skladbe, s ktorou album uviedli do života.
Samozrejme, reč je o pesničke V dolinách, legende slovenskej populárnej hudby. I dcéra Karola Duchoňa sa priznala, že ak si vedela predstaviť niekoho, kto by tú pesničku naspieval tak, ako sa patrí, bol by to práve Kuly. Mala pravdu. Spev zvládol bravúrne a precítene, tak ako si to tá skladba zaslúži. Jej nové hudobné prevedenie je však šokom. Práve V dolinách je legendárnym klavírnym eposom, ktorý sa kapele podarilo odieť do gitarovej rovnošaty a postarať sa mu nový, druhý život. Prvé vypočutie mohlo byť šokujúce, no rýchlo sa dá na to zvyknúť. Podstatné je to, že i v tejto skladbe sa Desmod rozhodol ísť po ceste, ktorú si pre tento album určil a nebalansoval na tenkom ľade tým, že by novej verzie použili klavír.
Desmod je teda opäť rockovou kapelou a svedčí mu to. Dokázali, že hity sa dajú robiť i s gitarou a bubnami a pritom z nich môžu byť príjemné spevavé a nádejné hity. Desiatka zvyšných skladieb ich určite niekoľko skrýva. A verím tomu, že čoskoro nastane ten čas, keď Desmod bude preklínať moment, kedy vsadili na pesničku V dolinách. Ono im to síce otvorilo cestu pravdepodobne i k novým fanúšikom, no veľmi ťažko sa im bude zbavovať nálepky „tej kapely, čo naspievala V dolinách“. Pretože ostatné skladby z albumu ostanú tým pádom „zakrpatené“. A bude to chcieť veľkú námahu, aby sa s nimi poslucháči stotožnili. Pretože okrem toho, že dominantou albumu je skladba V dolinách, je tu ešte razantná zmena štýlu, od ktorého si už priaznivci skupiny odvykli.
Osobne si však myslím, že Uhol pohľadu je bravúrny album, na ktorom Desmod odhalili svoju ďalšiu hudobnú komnatu, o ktorej už len málokto vedel, či len tušil a nedaj Bože by ešte dúfal v takýto razantný návrat k hudobným koreňom. A predsa, podarilo sa a vydarilo sa to v tej najlepšej miere. Desmod pripravili album, ktorý možno nie je ich najlepším, ale hádam druhým najlepším určite. Osobne oceňujem ich odvahu, razantnosť a výnimočnú energiu, ktorú tento album poskytuje. Môj hlas na Aurela za rok 2006 majú zaručený.
Na záver trochu zmena štýlu. Namiesto zoznamu skladieb našim čitateľom exkluzívne ponúkam vyjadrenie samotného Kulyho k jednotlivým skladbám. Tak príjemnú zábavu!
1. STO ROKOV SAMOTY
- text je ovplyvnený skutočným príbehom, ktorý skončil tragicky (samovražda mladého študenta, ktorý nezvládol svoje problémy. Našli ho zamrznutého práve s týmto svetoznámym románom od G. G. Marqueza na hrudi).
2. KÝM SI BLÍZKO
- text je v podstate o tom, že lepšie je žiť s niekým vo dvojici ako sám, ale tento názor nechceme nikomu vnucovať. Podľa nás by táto skladba lepšie vynikla v angličtine (možno raz sa to podarí)
3. ADRENALÍN STÚPA
- prvá skladba, ktorú sme spravili na nový album, a preto máme k nej veľmi kladný vzťah. Zaujímavosťou je, že ženský vokál nám do nej naspievala veľmi dobrá speváčka a klavíristka z Čiech (Markéta Irglová), ktorá žije so svojim celosvetovo známym priateľom a zároveň spevákom írskej skupiny The Frames niekde v Írsku. Odchytili sme ju priamo v štúdiách Sono Records.
4. ZHORÍ VŠETKO, ČO MÁM
- prvý z dvoch Kulyho a Slávikovych srdcervúcich výlevov na albume. Skladba cela spievaná takmer na prvýkrát, čím sme ponechali aj určité nečistoty v Kulyho speve, aby sme dosiahli tu správnu atmosféru. Celé klávesové party tam v podstate nahral náš bubeník Jano počas jedného resetujúceho večera...
5. NIEKTO TI TO POVIE SKÔR NEŽ JA
- text môže mať viac významov, hudba nám pripomína staré dobré hardrockové časy, keď sme mali dlhé vlasy a počúvali aj napr. Whitesnake.
6. VODOPÁD
- asi najtvrdšia pecka z albumu, ktorá hovorí o využívaní a zneužívaní slabých silnými. Vždy a všade sa nájde niekto, kto si z tvojho nešťastia stavia svoj vlastný "Hollywood".
7. UHOL POHĽADU
- skladba mala pôvodne pracovný názov "Rýchla", nevedeli sme jej ani po dokončení celého albumu vymyslieť žiadny názov, a tak sme ju nazvali vlastne tak, ako album. A vzápätí sme zistili, že ten názov jej presne sadne. Jediné a pravé metalové sólo na celom albume v podaní Riša N. predsedu komisie pre porovnávanie zvuku v začiatkoch a koncoch pesničiek (KPPZZKP).
8. NA KRATKYCH VLNÁCH
- surfsong s prvkami Tarantinových soundtrackov :-) jedna z mála veselých skladieb, pri ktorej sme sa naozaj dobre pobavili.
9. ZOSTANE TICHO
- druhý z Kulyho a Slávikových srdcervúcich výlevov. Skladba, ktorou sme sa zaradili určite medzi priekopníkov rockovej hudby. Pokiaľ vieme, ešte nikto nenaspieval duet s producentom svojho vlastného albumu. Možno by bolo zaujímavé spraviť na túto pesničku aj nejaký srdcervúci videoklip: pracovný názov Ville Vallo &# Kille Mallo.
10. PRVÉ MIESTO
- táto pesnička v podstate uzatvára našu tvorbu na tomto albume a je naozaj dôkazom toho, že prvé miesto nič nerieši, nám nevadí byť poslední.
11. V DOLINÁCH
- neoficiálna hymna Slovenska, pred ktorou máme veľký rešpekt a hlavne pred jej pôvodným interpretom Karolom Duchoňom a pred jej otcami, pánom Hanzelym a pánom Zemanom. Dúfame, že nám Karol a Boh odpustia za našu odvahu.
Vydavateľstvo: Sony BMG Music Entertainment, 2006
Celkový čas: 41:41
Linky: www.desmod.sk
Zdroj: TS MusicServer
