Ďalšia prepelička vyletela z hniezda zvaného Blue. Po pomerne prekvapivom albume Simona Webba a dosť nevýraznom projekte Ryana Leeho prichádza do tretice s kožou na trh Duncan James.

Ďalšia prepelička vyletela z hniezda zvaného Blue. Po pomerne prekvapivom albume Simona Webba a dosť nevýraznom projekte Ryana Leeho prichádza do tretice s kožou na trh Duncan James. Platí v jeho prípade staré dobré známe, že do tretice všetko dobré?

Dostaneme sa k tomu postupne. Faktom však ostáva, že na štvorčlennú chlapčenskú skupinu sa na hudobnom trhu objavilo až príliš veľa sólových projektov. Tri zo štyroch je pomer, ktorý sa nepodaril hádam žiadnej chlapčenskej kapele. Akoby mládežníci chceli dokázať, že neboli len narýchlo zbúchanými ikonami svetového hudobného biznisu, ale aj skutočnými spevákmi. Kvality jednotlivých albumov však nie sú príliš presvedčivé.

Akou cestou sa vydal Duncan James? Asi najmilovanejší z Blue sa rozhodol, že sa príliš neodkloní od tvorby, ktorú produkoval so svojou niekdajšou hudobnou stajňou. Čo to znamená? Že jeho album Future Past je plný strednoprúdových pesničiek síce so súčasnými aranžmánmi, no so zatuchnutou chuťou.

Duncan James prostredníctvom svojich dvanástich sólových pesničiek neponúka totiž nič prevratné, z čoho by si mal sadnúť na zadok priemerný konzument hudby, ale ani niekdajší fanúšik skupiny Blue, ktorý tohto chlapca pre niečo nepochopiteľné obdivoval. Tie pesničky totiž znejú, akoby ich spevák vytiahol so šuflíka vyššie menovanej kapely. Buď sa nestihli dostať na žiadny album formácie, alebo sa im nezdali dosť dobré. To však samotného speváka nezaujíma, pretože v tejto chvíli je dôležitejšie prísť na trh s albumom skôr, než jeho meno zapadne prachom hudobných dejín.

Ono je totiž iná vec urobiť kariére na vykradnutom hite nejakej speváckej legendy a iné je popasovať sa s vlastným umeleckým osudom prostredníctvom sólového projektu. Nepochybne pripraveného v obkolesení „ochotných“ ľudí, ktorí radi priložili ruku k dielu človeka, ktorého sláva začínala postupne hasnúť rozpadom kapely, zhruba kedysi pred rokom. Dohasínajúci plamienok sa síce pokúsili zachrániť všetkými možnými silami, no vyšlo to iba z časti.

Duncanovi sa totiž nepodarilo predčiť projekt svojho kolegu Simona Webba, ktorý mal na prípravu sólového albumu relatívne najmenej času, no na druhej strane takého Ryana Leeho nechal za sebou míľovými krokmi. Neviem, či je to však pre Duncana útechou, keď na druhej strane medzi Webbom a ním je rovnako desivá diera. Duncan James sa pohybuje kdesi v strede toho labilného mostu nad priepasťou zvanou úspech. Osobne neznášam, keď sa pekné ksichty z chlapčenských skupín silou mocou derú na sólovú dráhu, hoci na to nemajú predpoklady. Navyše je to ako s finalistami rôznych súťaží. Odrazu je nimi trh presýtený.

A to platí aj o tomto projekte. Hoci uznávam, že nie je až taký zlý, ako som očakával. Miestami Duncan prekvapil, inde sklamal. Počúva sa to príjemne, hoci s vedomím, že to všetko už tu kdesi a kedysi bolo.

Vydavateľstvo: EMI / Monitor, 2006
Celkový čas: 55: 11
Linky: www.emimusic.cz

Zoznam skladieb:
01. Sooner Or Later
02. Suffer
03. I Come Alive
04. Can´t Stop A River
05. I Don´t Wanna Stop
06. What Are We Waiting For
07. Amazed
08. Turn My Head
09. Letter To Cod
10. Breathing
11. Frequency
12. Somebody Still Loves You

Zdroj: TS MusicServer