Dvanáctka. Výstižný názov. Poradové číslo albumu, no i obľubený nápoj členov kapely. Štvorčlenná zostava Ota Hereš – spev a gitary, Petr „Kuna“ Buneš – gitary, Tonda Rauer – basa a Martin Melmus – bicie to ťahá spolu neuveriteľných 13 rokov v alkoholickom opojení od albumu S úsměvem se pije líp a zdá sa, že chuť chlastať a žúrovať im naďalej zostáva a čo je podstatné, muzika sa im dá uveriť.
Keď pred rokom a pol vyšiel album Kocovina, aj tento názov sa zdal symbolický a odporcovia kapely si mädlili ruky, že nastal čas bolenia brucha a dunihlav len tak ľahko neskončí. Navyše Hereš, ktorý v danom roku oslávil štyridsiate narodeniny, toto tvrdenie len potvrdzoval sentimentálnymi textami o stárnutí (Starej pes, Jeden život nestačí...). Napriek svojmu nádychu boli takéto piesne príjemným textovým vybočením od nikdy nekončiaceho sa žúru s vodkou, rumom a pivom. Tých sa však na najnovšom albume žial nedočkáte. Pomaly ale isto stárnúci rockeri odhodili úvahy o stárnutí, rozliali si fľašu rumu, naplnili chladničku pivom a hor sa do štúdia. Sotvakto od nich očakával niečo nové, no istého „pokroku“ sme sa predsa len dočkali. V používaní nadávok a toto je pre mňa najväčšie sklamanie. Na predchádzajúcom albume Kocovina to bol po prvýkrát len akýsi experiment, na Dvanáctke sa štvorica výrazne „zlepšila“, pričom sa Hereš neštíti ani výrazov najhrubšieho zrna a zakrátko v Alkehole asi začnú slovenské Horkýže Slíže pocitovať vážnu konkurenciu.
Ale poďme k samotným piesňam. Skalní fanúšikovia dostanú opäť nádielku pomerne melodického krčmového bigbeatu, oproti predchádzajúcemu albumu ale viac nasiaknutému punkom a rýchlejším rytmusom, čo je určite plus. Úvodná Je to k nevíře je zaujímavá svojími aranžmánmi, aj refrénom, keď sa však viac krát po sebe opakuje sloha v rovnakom prevedení, začína to trochu nudiť. Startujem je skvelá rocková pecka, rovnako zaujmú rýchle songy Pivečko mý a Rum. Prefajčený hlas Otu Hereša je síce stále viac vyspievaný, no na tomto albume dal priestor aj spoluhráčom, v piesni Spermie dostali priestor dokonca všetci a pieseň Jedenáctý přikázání spieva celú bubeník Melmus, čo sa stretlo s pozitívnym ohlasom fanúšikov, najmä po dávnej skúsenosti s piesňou Skérujem se. Na nezasväteného poslucháča však bude Jedenáctý přikázání pôsobiť veľmi rozpačito, ak ju vôbec dopočúva celú, najmä kvôli kontroverznému textu. Čo sa týka samotných hudobných výkonov, tu spomeniem len gitarové sóla Otu Hereša. Tie sú povestné svojou jednoduchosťou a aj keď niekedy dávnejšie sa blysol aj technikou (Mejdan, Pan Vodka), väčšinou jeho sóla mali melódiu a nápad. To teraz dosť absentuje a často chýba aj tradičný jasne počuteľný delay. Škoda.
Skupina oznámila, že plánuje tradične jeden videoklip a mal by byť na pieseň Čerti s náma múžou šít. A čo dodať na záver? Netajím sa tým, že Alkehol ma mnohými piesňami za tie roky zaujal a často si ich piesne púšťam, no časy hitov ako „Slamník“, „Travička“ či „Hospodo nalejvej“ zdá sa už minuli. A Dvanáctka? Dvanásty album. Po ňom zrejme bude nasledovať trinásty, snáď v roku 2008. Dúfajme, že trinástka nebude pre Alkehol nešťasným číslom...
Vydavateľstvo: EMI
Rok vydania: 2006
Žáner: Rock
Bonus: video z nahrávania
Odkaz: http://www.alkehol.cz/
Zoznam skladieb:
1. Je to k nevíře
2. Startujem
3. Dáme si do těla
4. Pivečko mý
5. Čerti s náma můžou šít
6. Spermie
7. Rum
8. Na sekeru nedáváme
9. Kopačky
10. Každej den
11. Holky to chtěj
12. Jedenáctý přikázání
13. Ukřižuj se
14. Tátův dril
15. Byl jeden krásnej den
Zdroj: TS MusicServer
