Keď si chce Kanaďanka Leslie Feist odpočinúť od poltuctu kapiel s ktorými hráva (najznámejšou z nich je pravdepodobne Broken Social Scene), vydáva sólové albumy.

Keď si chce Kanaďanka Leslie Feist odpočinúť od poltuctu kapiel s ktorými hráva (najznámejšou z nich je pravdepodobne Broken Social Scene), vydáva sólové albumy.

The Reminder je v poradí už tretie CD, na ktorom Feist otvára poklopy svojej krehkej duše. Na to, že sa jedná o komorný album, kde väčšina pesničiek pojednáva o vzťahoch a túžbach, nachádza sa na ňom viac potenciálnych hitov než by sa dalo očakávať. Slovo „hit“ treba chápať s rezervou, isté však je, že prítomné sú nápady, ktorých hodnotu neohrozí ani skromná a neobvyklá inštrumentácia, ani celková jednoduchosť a priezračnosť. Z nástrojov sa tu uplatní kontrabas, vibrafón, perkusie, akustická, niekedy aj elektrická gitara, klavír a zaznejú tiež doprovodné zbory.
 Všetky skladby vymyslela sama Feist a je poznať, že bežné konvencie sa nepodpísali na jej nezávislom (indie) spôsobe uvažovania. Pesničky podliehajú i nepodliehajú bežným hudobným formám. Takmer každá z nich je postavená na inom princípe, ktorý akosi prirodzene vyplynie z leitmotívu. Môže to byť kratučký melodický nápad, inštrumentálny motív, alebo iba vhodne zaradená farba nástroja.
Všetko to funguje, navzájom sa podporuje a smeruje za jedným cieľom. Z hľadiska soundu nahrávky a aranžmánov možno Feist zo všetkého najbližšie prirovnať k Suzanne Vega, i keď rukopis oboch pesničkárok sa líši. Feist má svoj originálny štýl i farbu hlasu. Z tlmenej úrovne jej  zasneného prejavu často vylietajú presne intonované dynamické amplitúdy, ktoré vypovedajú o speváckych kvalitách i technickej istote. Technické obmedzenia nepredstavujú pre Feist obmedzenie a je poznať, že opraty, ktoré ovládajú jej hlas, drží v rukách predovšetkým okamžité emotívne nastavenie speváčky.
Pokiaľ nás dejom pesničiek Feist nesprevádzajú jej texty, iba hlas, stáva sa jej výraz v svojej osobitosti časom trochu monotónny a hudba pod vplyvom tohto dojmu nebadane zovšednie. Iste, nie každá z pesničiek má v sebe náboj ako I Feel It All, silný motív na dvoch akordoch ako My Moon My Man, či melódiu ako The Park (mimochodom, všetky tri nasledujú po sebe) a aj keď Feist v svojom speváckom výraze variuje rôzne emócie, základný výraz zostáva nemenný. Rôzne pesničky sa pod jeho vplyvom nie len zjednocujú, ale niekedy až zlievajú.
Účastníci koncertov to však vidia inakšie, pretože viacej vnímajú silnú charizmu speváčky, ktorá na nich pôsobí okrem svojej hudby i opticky. Hoci Feist nahráva s početnou zostavou hostí, na pódiu si často vystačí aj sama. Prechádza od gitary k piánu, podporuje sa z halflaybacku a motivuje i ľudí v publiku, aby sa do jej pesničiek zapájali. Naživo i na platni má Feist ďaleko od „overprodukovaných“ nahrávok so zvukom natlačeným kompresorom až na samý okraj možností. Hudba Feist dýcha a necháva dýchať aj svojich poslucháčov.   


 (mch)

Vydavateľstvo: Polydor / Universal
Žáner: songwriter
Štýl: alternatívny pop, indie-folk
Celkový čas: 50:06

Zdroj: TS MusicServer