A je to tu! Po štyroch rokoch a spevákových sólových úletoch, prichádzajú Radiohead s novým albumom In Rainbows.

Keďže posledným albumom Hail to the Thief naplnili svoju poslednú zmluvu s vydavateľstvom EMI a ďalšiu nepodpísali, ostali bez vydavateľa. Problém vyriešili dosť nekonvenčne a zároveň fan-friendly. Buchli to na web a nech za to každý zaplatí koľko chce. Album by klasicky mal vyjsť niekedy začiatkom roku 2008. Aký vplyv na predaj bude mať tento netradičný krok uvidíme, možno nás to aj prekvapí.

Čo sa týka hudby, po prvom vypočutí vás album prekvapí svojou melodickosťou a relatívne našliapnutou rytmikou (relatívne, keďže sa bavíme o Radioheade, ktorí sa niekedy doslova vyžívajú v ťahavých a pomalých songoch). Jasné, OK Computer 2 sa nekoná, to sa ani nedalo čakať, pretože čisté gitarovky RH už dávno opustili. In Rainbows sa však k OK Comp-u spomedzi experimentálnejších nasledovníkov priblížil najviac.

Hneď prvá 15 Step, ktorá ma skvelý rytmus; vystavaný z rôznych zaloopovaných zvukov, doplnený o živé bicie, pôsobí ale stále trochu radio-haluzne. V druhej Bodysnatchers už síce prevládajú živé nástroje, ale stále naefektované až do nepríčetnosti + Yorkov trochu šialený vokál. Od trojky Nude až do konca sa však už môžeme baviť o celkom gitarovom resp. neelektrickom albume. Samotná Nude je nádherná balada so sláčikmi, melodickým spevom, ale samozrejme stále taká radioheaďácka, takže do Musicboxu by sa to zas nedostalo.

Nasleduje Weird Fishes/Arpeggi s rýchlymi bicími, pohodovým vybrnkávaním, naliehavými vokálmi a zvukovo-bohatým záverom. All I Need, ďalšia balada, ale s pevným rytmickým základom a zaujímavo znejúcou basovou linkou. Taktiež je zvukovo veľmi pestrá, sú v nej zamontované rôzne klávesy, zvukové plochy aj sample. Výsledok však nie je nejaká haluz, ale skvele znejúci song s jasnou melódiou a rytmom. Najväčším prekvapením pre mňa bola skladba Faust Arp. Akustická gitara, sláčiky, spev. Krátky príjemný úplne akustický song, aký by som od Radioheadu určite nečakal.

Nasledujúci Reckoner je podľa mňa asi najlepší song celého albumu. Je veľmi vyvážený a v podstate nič mu nechýba. Parádny rytmus (kombinácia živých bicích a perkusií), melancholická melódia, ktorá je sofistikovane naaranžovaná z klavíru, sprievodných vokálov, sláčikov a čistej gitary a samozrejme Yorkov spev. Spolu s 15 Step ho tipujem za singel. Po tejto zvukovej búrke príde House of Cards, ktorý je zvukovo trochu skromnejší a v podstate sa točí okolo gitary a pohodových bicích.

Predposledný Jigsaw Falling into Place je úplne ako vystrihnutý z albumu Ok Computer. Rýchlejší rytmus, výrazný vokál, gitarové riffy a vyhrávky, akurát boostre si tento krát nezapli. Ale okrem toho som presvedčený, že keď nič iné z tohto albumu, aspoň tento song poteší všetkých milovníkov starého Radioheadu. No a na záver Videotape; Thom iba s klavírom. Na záver tohto songu si chalani trochu aj zahaluzia so zvukmi, aby sa nepovedalo.

Celkovo ma In Rainbows potešil. Nie je taký alternatívny ako tri posledné albumy a určite je hudobne prístupnejší širšiemu publiku, čo ja ale nepovažujem za vadu. Dôležité je, že ide o mimoriadne kvalitnú hudbu, na ktorej počúvanie navyše nebudete potrebovať špeciálnu náladu, akú by ste potrebovali napr. na počúvanie Kid A. Ja dávam všetky palce hore.

1. "15 Step" – 3:57
2. "Bodysnatchers" – 4:02
3. "Nude" – 4:15
4. "Weird Fishes/Arpeggi" – 5:18
5. "All I Need" – 3:48
6. "Faust Arp" – 2:09
7. "Reckoner" – 4:50
8. "House of Cards" – 5:28
9. "Jigsaw Falling into Place" – 4:09
10. "Videotape" – 4:39

Recenzent: Filip Tichý