Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Živé kvety – Bez konca

Živé kvety – Bez konca

01.11.2007 - 16:06 | Patrik Marflák

Je na dlhú debatu čo sa dá a čo nedá považovať za kultové. Bratislavskú kapelu Živé kvety však mnohí označujú práve takto. Skupina dlho zrastená s divadlom Stoka (až do jeho smutného konca) sa postupnými krokmi a najmä častým koncertovaním dostala do povedomia pomerne širokej menšiny.


V týchto dňoch prichádza už so svojím piatym radovým albumom Bez konca. Tento nasleduje dva roky po vysoko hodnotenej Slobode. Nový album, rovnako ako predchádzajúce dva, produkoval "Leďo" (známy predovšetkým z dlhého pôsobenia v Zóne A), ktorý si v niektorých skladbách aj zahral.
Bez konca ponúka celú paletu toho, čo vedia Živé kvety najlepšie. Robiť jednoduché pesničky, ktoré vedia zasiahnuť. Táto partia sa nepotrebuje hrať na hudobnícky perfekcionizmus, pretože jej čaro spočíva práve v syrovosti, ktorá tejto hudbe dáva nádych skutočna.
Lucia Piussi nemá rada metafory. Preto hovorí priamo, tvrdo a úprimne. Keď spieva o Danielovi Tupom kdekomu naskočia zimomriavky. Ale na vraždu neexistujú vznešené metafory.

Živé kvety sa opäť pridŕžajú klasického gitarového vzorca; akustika+sólové vyhrávky. Všetko dopĺňa jednoduchá basa a bicie. A do toho sa rinie Piussin spev. Kričiaci, neuhľadený, civilný. V textoch reflektuje dobu, spoločnosť a veci, ktoré skrátka nedokáže ignorovať. Spieva a kričí to, o čom iní mlčia. Pesničkami sa vinú rôzne minipríbehy, ako ten o malej rapujúcej cigánke v 'Zahoď to trápenie'.

Viaceré skladby na tomto albume sa môžu smelo zaradiť medzi to najlepšie, čo doteraz Živé kvety nahrali. Či už je to 'Plynúť' s veľmi peknou husľovou linkou, ktorú nahrala bubeníčka Agnes, optimistická 'Bez konca', či dve piesne, v ktorých Piussi ukazuje svoju krehkejšiu polohu; 'Samou nehou' ("Chcem aby si ma strhol so sebou, zahŕňal ma samou slobodou, nezadusil samou nehou") a 'Vzácne', kde speváčka hrá tiež na ústnu harmoniku.
Väčšia časť albumu prebieha v pomalšom až strednom tempe ktoré súladí s náladou textov. Z tohto radu vystupuje rýchlejšia 'Slovník cudzích slov' kde Živé kvety dokazujú, že im je veľmi blízka aj punková scéna. V správne nahnevanej 'Zas je to všetkým jedno' spieva Lucia Piussi o ľudskej nevšímavosti a ľahostajnosti ("Najslovenskejšie z prísloví je nehas, čo ťa nepáli"), v piesni 'Z prachu a popola', ktorá melódiou jemne pripomína Dreams od Cranberries zase naopak o osobnej odvahe ("Všetko čo bude proti nám, môže byť použité pre nás").
Celé CD Bez konca má niekoľko ústredných tém opakujúcich sa vo viacerých skladbách. Aj preto pôsobí ako celok veľmi kompaktne.

Na záver zostáva iba zaželať slovenskej hudbe čím viac takto vydarených albumov.

Vydavatelstvo: Slnko records, 2007
Celkový čas: 49:34

Zoznam skladeb:
1. Život je rozprávka
2. Silný jak lev
3. Samou nehou
4. Plynúť
5. Zas je to všetkým jedno
6. Slovník živých slov
7. Vzácne
8. Bez konca
9. Daniel Tupý
10. Z prachu a popola
11. Zahoď to trápenie
12. Ľúbim ťa

Recenzent: Šimon Škoviera


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 1 2 3

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti