V prípade Júlie Hečkovej sa opäť bude hovoriť o jednom z návratov roka, desaťročia a v jej prípade sa dá rovno povedať, že aj storočia.

V prípade Júlie Hečkovej sa opäť bude hovoriť o jednom z návratov roka, desaťročia a v jej prípade sa dá rovno povedať, že aj storočia. Doslovne. Pretože nástupom deväťdesiatych rokov minulého storočia súrodenecké duo Peter a Júlia Hečkovci, či už spolu, alebo sólovo, obmedzili vydavateľské aktivity na minimum. V danom období sa dá registrovať jedine výber ich spoločných najväčších hitov, ktorý vyšiel zhruba pred pätnástimi rokmi, na pultoch obchodov sa za ním len tak zaprášilo a nastal vydavateľský útlm. Júlia sa vrátila ešte pred rokom a pol s vianočným albumom, ktorý mohol byť predzvesťou vydavateľského znovuzrodenia, ktoré sa začína napĺňať.

Slovo vydavateľský používam zámerne, pretože súrodenecké duo sa nestiahlo zo scény úplne. Dvakrát do roka cestujú po Slovensku s príjemným detským programom pri príležitosti medzinárodného dňa detí a Vianoc, kde sa okrem prípravy scenára a úžasnej scény, zväčša aj predstavia s nejakou pesničkou. Hečkovci teda majú meno aj medzi detským divákom a poslucháčom, avšak, dovolím si tvrdiť, že táto kategória poslucháčov nie je pre nich ťažisková, hoci je veľmi dôležitá.

Na Hečkovcov si spomínajú najmä tí, ktorí vyrastali na domácej hudobnej tvorbe osemdesiatych rokov. V roku 1984 to spoločne rozbalili na Bratislavskej lýre a pri Júliinom speve behal mráz po chrbte. Nasledovalo niekoľko spoločných projektov a tiež niekoľko sólových albumov, pričom na tomto poli vedie jednoznačne Júlia. Úžasné na tom je, že Hečkovci si aj v časoch ťažkého presadzovania nových talentov dokázali raziť vlastnú cestu a počas celej kariéry nemali za svojim chrbtom jediného papaláša, ktorý by ich nutne posúval dopredu. Ikony domáceho popu osemdesiatych rokov si vyšliapali vlastnú cestnú a mimoriadne úspešnú.

Je preto celkom logické, že keď sa v deväťdesiatych rokoch vytratili zo širokého povedomia más, nastal po nich hlad. Ten na chvíľu nasýtil spomínaný výber najväčších hitov, avšak poslucháči čakali na novinky. Posledné veľké hity Júlie Hečkovej sa datujú s rokom 1989, čo je pomaly neuveriteľných dvadsať rokov. Čas plný očakávaní nastal a Júlia Hečková je späť. Po rokoch, kedy sa usadila v Prahe, venovala sa umeniu a rodine, sa rozhodla aj vrátiť na hudobnú scénu. Veľkolepo. Dvojalbumom s tridsiatimi-tromi pesničkami.
Samozrejme, rozdeleným na dve časti, pričom na úvod spomeniem práve to druhé CD, na ktorom sa nachádzajú všetky ťažiskové hity tejto lady slovenskej populárnej hudby s nezameniteľným hlasom. Je ich rovných dvadsať, napĺňajú celú časovú minutáž CD a ešte aj tak by sa našlo niekoľko pesničiek, ktoré mne osobne tam chýbajú a dali by sa doplniť. Skvelá rekapitulácia tvorby Júlie Hečkovej XX. storočia, doplnená o bravúrny duet s Petrom Dvorským, ktorý vznikol v roku 1994 a pamätám si ešte dnes, že maestro Dvorský ho v štúdiu nahrával netradične posediačky, pretože sa mu tak údajne spieva lepšie. Skvelé CD pre všetkých, ktorí si túžia pripomenúť tvorbu speváčky a zároveň pre tých, ktorí jej pesničky darmo hľadali na CD. Už sú tu.

Súčasní kritici však budú oveľa viac dohliadať na Júliu Hečkovú XXI. storočia, teda na dvanásť nových pesničiek a jeden bonus, ktoré prináša prvé CD z kolekcie Trinásta izba. Parafrázovo možno povedať, že Júlia Hečková na Trinástej izbe poodhalila svoju trinástu komnatu. V nových pesničkách odkrýva totiž svoje pocity, svoje vnútro, svoju dušu. Nebude hádam prekvapením, keď spomeniem, že autorsky sa na platni podieľal Júliin brat Peter, čo je z môjho pohľadu záruka hitovosti albumu. Som presvedčený o tom, že dnešní kritici zošpúlia pery a budú hovoriť o tom, že Hečko autorsky stagnuje a Hečkovej napísal hity v štýle osemdesiatych rokov. Jednoduchý pop, pri ktorom dominujú spevavé hity s ľahkými refrénmi. Nedá sa iné, iba súhlasiť, avšak o nejakej stagnácii tu nemôže byť reč.
Hečkovcom sa totiž podarilo pripraviť album, ktorý bezpochyby nadchne všetkých tých, ktorí čakali na návrat Hečkovcov, či Júlie Hečkovej, ako speváčky. Žiadne výkyvy, žiadne šokujúce moderné prvky. Júlia Hečková akoby ani neodišla zo scény a vracia sa presne odtiaľ, odkiaľ sa vytratila.

Trinásta komnata je veľmi vydarený album, ktorý fanúšikov tejto speváčky jednoducho nadchne. Dám na to krk. V dvanástich nových skladbách sa totiž Júlia Hečková predstavuje ako speváčka príjemného popu, hudby, ktorá sa síce nesnaží prispôsobiť moderným trendom, ale je veľmi príjemná a počúva sa tak dobre, že CD Trinásta komnata neomrzí v prehrávači ani po niekoľkých prehratiach.
Ak som hovoril o Júliiných pocitoch v piesňach, tak tie predstiera ako na striebornom podnose, pri jej speve mám pocit, že je s textami úplne stotožnená a je úplne jedno, či spieva o láske svojho života, modlitbu za malé deti s famóznym detským zborom za chrbtom, alebo jednoduchú skladbu s rytmami s Jamajky o tom, ako sa zamilovala do chlapíka na piesočnej pláži. Júlia Hečková je presvedčivá a to je podstatné.

Ak by pred týmto albumom rádiový éter nestrkal hlavu do piesku, viem si predstaviť, že by z platne vyšlo niekoľko úspešných hitov, pretože Trinásta komnata má jednoznačne tendenciu stať sa hitovým albumom. Keby existovala ešte dnes Bratislavská lýra, Júlia by na nej kraľovala hneď niekoľkými skladbami z albumu. Na Trinástej komnate totiž nájde poslucháč všetko, čo môže od Júlie Hečkovej čakať – melodický pop, skladby so silnými festivalovými refrénmi, pomalé zamilované slaďáky, či už spomínanú modlitbu.

Prekvapením môže byť prelínanie sa viacerých jazykov v pesničkách. Žiadny strach, všetky skladby sú v slovenčine, no Júlia občas frázuje v angličtine, francúzštine, i češtine, pričom nemám prvoplánový pocit odkazu na niekdajší Taliansky muzikál, ale skôr pocit, že to cudzojazyčné frázovanie tam má proste byť.

Záver nového albumu Júlie Hečkovej patrí novej verzie skladby Sneží v mojom vnútri, ktorá bola svojho času hymnou hádam všetkých zamilovaných a má najlepšie predpoklady stať sa ňou opäť. Zároveň je najlepším odrazom toho, ako sa Júlia Hečková cíti v roku 2008. Hlas sa snaží položiť mierne nižšie a dáva zo seba všetky city, ktoré má. Navyše, keď si pozriete jej fotografie v booklete zistíte, že už to dávno nie je tá poskakujúca kobylka na pódiu (sorry za výraz), ale zrelá a krásna žena. Dáma, ktorá nikdy nebrala hudbu, ako to najdôležitejšie v živote, ale na druhej strane ju milovala. Dokázala brať, no hlavne dokázala hudbou dávať. A to našťastie ostalo aj v roku 2008 a snáď bude pokračovať aj ďalej.

Vydavateľstvo: Opus, 2008
Celkový čas: CD1: 57:06, CD2: 79:53

Linky: www.heckovci.sk, www.forzashop.sk, www.dvdbest.sk

Zoznam skladieb:
CD1:
01. Trinásta izba
02. Here I Am – Žijem
03. V bráne snov
04. Miluj ma viac
05. Ak lásku nečakáš
06. Hudba lásky
07. Sneh nad pyramídou
08. Karavána
09. Modlitba za svet
10. Láska z Jamaicy
11. Chcem ti dať viac
12. Anjel strážny
13. BONUS: Sneží v mojom vnútri (verzia ´08)
CD2 Best Of (pôvodné nahrávky):
01. Kráľovná pavlačí a dvorov
02. Spútaná láskou
03. Maturitné tablo
04. Prelom všetky múry!
05. Taliansky muzikál
06. Horúci mráz
07. Leto našej lásky
08. Príbeh
09. Sneží v mojom vnútri
10. Hodiny na starej radnici
11. Láska na kolenách
12. Návšteva tety Nudy
13. Ten tvoj plán
14. Mesto snov
15. Obrázky z výstavy
16. Skúsme byť mladí vždy!
17. Náhlenie
18. Scenár tuctového príbehu
19. Trošku strachu – epilóg
20. Brieždenie (feat. Peter Dvorský)

Zdroj: TS MusicServer