Slovenský pop - to je, aspoň podľa dramaturgov väčšiny našich rádií, stále v prevažnej miere pop rock. Úspešných zástupcov "iného" slovenského popu je stále ako šafranu. Problémom pritom pomaly prestáva byť nedostatok zaujímavých kapiel. Už tu nechýba ani kapela, ktorá tvorí súčasnú, prudko nákazlivú elektroniku a jej texty zároveň môžu osloviť širšie domáce publikum. Otázkou zostáva, či je slovenské publikum pripravené. Kapela Noisecut pripravená určite je. Jej tretí album sa volá 'BLIIIZKO'.
Už od prvých sekúnd posluchu novej platne je jasné, že najviac si to, v dobrom slova zmysle, odniesol zvuk. O ten sa zaslúžil český producent Jiří Paška aka Ecson Waldes, ktorý drum machines, syntetizátory, sound FX, nahrávanie, mix a mastering zabezpečil na vysokej muzikantskej a technickej úrovni.
Miestami príliš sterilné elektronické údery z predchádzajúcej platne tak nahradil čistý zvuk bicích, elektronických aj živých (udiera M), ktoré tvoria spoločne s Lososovou basgitarou organicky znejúci a veľmi pestrý rytmický základ. K tomu príjemný a vyzretý spev Bet, Japoncove gitary, synťáky a elektronické vychytávky z Lososovho počítača... Celkovo je album omnoho bližší hudbe, ktorá hýbe elektronickou, klubovou a alternatívnou scénou dnes, ako starému dobrému electro popu, pri ktorého posluchu aj človeku s minimálnym prehľadom hneď napadne: "So 80's!". O tom, že pre dnešný elektronický pop nič také neplatí, vás album 'BLIIIZKO', na ktorom sa šikovne prelínajú nadupané tanečné časti s pomalšími downtempovými a triphopovými pasážami, poľahky presvedčí.
Presvedčí vás aj o tom, že Noisecut dospeli nielen hudobne, ale aj textovo. Pri slovách znejúcich z úst Bet nemám ani na chvíľu pochybnosti, že ide o slová, ktoré pochádzajú z jej hlavy. Sama síce priznáva, že písanie textov jej trvá dlho, ale výsledok by azda ani nemohol znieť presvedčivejšie. Slovenských speváčok spievajúcich vlastné, zmysluplné a zároveň chytľavé, no pritom nie patetické texty, je u nás žalostne málo. Možno preto mi pri počúvaní veselších skladieb albumu 'BLIIIZKO' Bet podvedome trochu pripomína Janu Kirschner, aj keď žánrovo ani hlasovo ich porovnanie nie je veľmi na mieste.
Album otvárajú prudko tanečné kúsky 'Ako ďalej' a 'Elefant' (obe už v éteri Rádia_FM), ktorých spoločným menovateľom je breakbeat, hutný elektronický zvuk a euforické refrény. Po hektickom úvode nasleduje upokojenie v podobe piesní 'Zem stíchla' a 'Neviem zabudnúť', pri ktorých máte zrazu pocit, že počúvate úplne iný album. Triphopové beaty, mrazivé gitary a najmä hlas Bet v polohe, ktorá jej na albume skutočne svedčí. Nasleduje azda "najelektrickejšia" skladba 'Úlomky'. Aj napriek zaujímavej bit-popovej téme, ktorá vhodne dopĺňa silný text a vrcholí vo veľkom štýle, sa mi však na album príliš nehodí. To jej ale vôbec neuberá na kvalite a na koncertoch bude iste patriť k najemotívnejším momentom. Z ťaživej melanchólie poslucháča vytrhne príjemná skladba s pozitívnym názvom 'Svitá'. Práve pri čísle šesť po prvýkrát apelujem na rádiá.
Do druhej polovice albumu sa dostávame cez tanečný track 'Synth 01B', v ktorom sa pri absencii vokálu ukázal najmä autor hudby na albume - Losos. Ďalšou zo skvelých ukážok súčasnej elektroniky je nasledujúca 'Koľko dní' - vďaka palete živých a samplovaných zvukov v kontraste s plynule gradujúcimi elektronickými bicími moja najobľúbenejšia skladba albumu, pri ktorej však musím slová textu čítať z bookletu, aby som ich popri hudbe vôbec dokázal vnímať. Mimochodom, booklet sa oplatí, okrem krásnych fotiek tu nájdete aj všetky texty spolu s ich anglickými prekladmi. 'Rieka' je ďalším z pomalších songov a zároveň jedna z najpopovejších piesní albumu. Apel na rádiá č.2.
Pri skladbe 'V snehu' sa spolu s Bet vraciame k nálade z úvodu albumu, aj keď Losos sa v niektorých efektoch celkom pohral a textovo ponurejšia pieseň tak miestami pôsobí až príliš veselo. To však rozhodne neplatí pre ďalší zo skvelých triphopových kúskov, 'Blízko', ktorý vás do svojej hĺbky vtiahne bez akéhokoľvek kompromisu. Albumu končí tak, ako začína - tanečne. A ak Bet pri jeho nahrávaní kričala, tak to bolo práve v záverečných dvoch songoch 'Neviem ťa nájsť' a 'Potrebujem čas'. Ostatní členovia kapely síce dohrajú skôr, ako by chcela, aj v ich podaní je však bodka za albumom zároveň jedným z jeho najlepších momentov. Skvelých momentov je na albume viac, len ťažko mu niečo vytknúť. Snáď len dúfať, že nové skladby znejú minimálne tak dobre aj naživo.
Aj napriek "hrozivým" prívlastkom ako elektronická alebo alternatívna, je hudba v podaní Noisecut na albume 'BLIIIZKO' popom v pravom zmysle slova. Nie je však prvoplánovým popom, ktorý robí pre úspech kompromisy... Úspechom je totiž už samotný album – zrealizované hudobné nápady, dospelé texty, skvelá práca českého producenta i celej kapely. Dúfam, že sa mu dostane zaslúženej pozornosti.
Noisecut - BLIIIZKO
(Slnko Records, 2008)
01. Ako ďalej
02. Elefant
03. Zem stíchla
04. Neviem zabudnúť
05. Úlomky
06. Svitá
07. Synth01b
08. Koľko dní
09. Rieka
10. V snehu
11. Blízko
12. Neviem ťa nájsť
13. Potrebujem čas
--
Autor: Patrik Marflák
Súvisiaci interpreti: Noisecut
