Nový album kapely Fairy Tale, ktorá už prvým albumom Sound Mirrors ponúkla nové možnosti prístupu k tvorbe hudby a k vyjadreniu silných myšlienok a hlbokých pocitov, prichádza po troch rokoch s novým albumom Dream.
Hudobne sa kapela dosť výrazne posunula a z pôvodného elektronicky znejúceho soundu rozvinula svoje možnosti do miestami k takmer zeppelinovsko-queenovsky znejúcim aranžmánom. Vačšie množstvo hudobnikov, ktorí nahrávali jednotlivé nástroje a prinášali svoje nápady, výrazne prispelo k dokonalému živému zvuku. Na druhej strane, nájdu sa na albume miesta, ktoré akoby boli pokračovaním prvého albumu. Táto pestrá koláž zvukov, nástrojov a hlasov predurčuje album, aby dokázal obstáť na hudobnej scéne, alebo aby ju obohatil o novú dimenziu, keďže umelecky je tento album na veľmi vysokej úrovni, v prvom rade hudobne, ľudsky a v neposlednom rade aj výtvarným spracovaním bookletu, na ktorom sa podieľala vytvarníčka Lenka Kajanovičová, fotografka Andrea “Zerola” Blahová a grafik Norbert G.
Album obsahuje deväť skladieb. Hneď úvodná Claret Bridge je akoby prirodzeným pokračovaním predchádzajúceho albumu, pretože sa najviac nesie v jeho duchu. Skúste si vypočuť oba albumy po sebe a uvidíte ako sa atmosféra prvého albumu plynule prenesie na tento druhý, práve vďaka tejto skladbe. Portrait, je fantazijná skladba v ktorej speváčka – víla Barbora Koláriková, hudobne maľuje akýsi portrét. Zámerne som nazval speváčku vílou, pretože názov kapely Fairy Tale, by sa dal preložiť nielen ako rozprávka, ale aj ako Víline rozprávanie a v kontexte s hudbou, akú tvorí táto kapela sa mi tento preklad páči oveľa viac. Z tejto kategórie je aj titulná skladba Acoustic Dream, ktorú nenahral žiadny nástroj, ale všetky farby, hlasy a celú atmosféru vytvorila svojim hlasom len Barbora. V skladbách Polar Song, Babel on, Toys a David zaznieva aj Trávničkovo sláčikové kvarteto, takže nejde o žiadne umelé klávesové simulácie sú to naozaj živé sláčiky.
Keď už som pri tom, nástrojové obsadenie je veľmi pestré. Rytmickú sekciu tvoria Feri Kecskeméti na bicie, perkusie Ľubo Pavelka a basgitaru nahral Peter Kravec, autor vačšiny skladieb po hudobnej aj textovej stránke a vôbec zakladajúci člen Fairy Tale. O gitary sa podelili dvaja gitaristi Martin Bertha a Radovan Vrška. Klávesy nahral Marek Škvarenina, ktorý na tomto albume hral aj na Oberheim, čo už dnes tak často u kapiel nepočuť. O spev sa postarala už spomínaná Barbora Koláriková, ktorá vás zaručene vtiahne do deja albumu a nebudete chcieť prestať snívať.
Som rád, že sa na slovenskej hudobnej scéne objavila kapela a album, ktorý je ojedinelý a originálny a že ešte existujú hudobníci, ktorí dokážu svoju energiu a svoje schopnosti premeniť na skutočné umenie.
Zdroj: TS MusicServer
