Teším sa z toho, že niekto u nás vydáva single. Mrzí ma, že sa dostanú do rúk len vybraným médiám, DJ-om a novinárom a nedajú sa zohnať v obchode.

Teším sa z toho, že niekto u nás vydáva single. Mrzí ma, že sa dostanú do rúk len vybraným médiám, DJ-om a novinárom a nedajú sa zohnať v obchode. Ich veľkoplošná výroba a distribúcia by však boli tak nákladné, že by to boli pravdepodobne stratové projekty. Na druhej strane, niekto by už mohol začať. Kedysi boli tzv. malé platne veľmi výhodným predajným artiklom, ktorému dnes v našich zemepisných šírkach nevieme prísť na meno. A singel pritom nemusí byť tak obsiahly, ako ten od Mira Jaroša. Avšak doteraz som nepochopil, prečo, keď sa z pesničiek ako Pokoj v duši, Muoj Bože, či aktuálne O cestách od IMT Smile stávali rádiové a následne celoplošné hity, prečo sa v tej chvíli nedali kúpiť v papierovom obale za pár drobných, disk s jednou skladbou a spokojné by boli bezpochyby obe strany.

Miro Jaroš je o krok vpred, aj keď má smolu, že jeho single si v obchode nikto nekúpi, tak sa so svojou tvorbou aspoň hrá, pripravuje remixy a všakovakými možnými spôsobmi sa ich snaží distribuovať medzi svojich fanúšikov. Za to mu patrí aj moja úcta, pretože sa snaží, napriek tomu, že hudobný biznis (nielen) na Slovenku ide dolu vodou a na ružiach tu nemajú ustlané väčšie stálice, ako je Miro Jaroš.

Miro Jaroš má dva albumy a hravo sa dá povedať, že aj dve umelecké tváre. Zatiaľ čo svojim debutom vytrel kocúra nielen kolegom v speváckej súťaži, ale prekvapil aj mnohých profesionálov, na druhom albume ostal umiernený, pokojný a spokojný. Slovensko prijalo aj túto jeho tvár a mnohí mu fandia. Navyše jeho aktuálny singel Čierne písmená je jeho najosobitejší song, aký kedy naspieval a v slovách piesne, na ktorých sa sám podieľal, poodhaľuje aj kus seba. Klobúk dolu, výborná, osobitá a úprimná pesnička, čo sa v dnešnom uponáhľanom svete gýču cení dvojnásobne.

Svet gýču som však nespomenul náhodou. Snáď sa na mňa Miro nenahnevá, ale v prípade remixov na tomto singli šliapol vedľa, bohužiaľ, na cestu tesne vedľa Kittnerova a vybral sa po nej veľmi zlým smerom. Netuším, kde sa stala chyba, pretože Jaroš doteraz vždy dokázal vykorčuľovať so svojou tvorbou, ako víťaz. Na prvom albume pôsobil ako ostrieľaná megastar, do druhého vložil srdce i dušu a na predchádzajúcom singli Spadla z oblakov boli remixy pesničky prvotriedne. Pritom však Miro opäť spolupracoval s vychytenou zostavou ľudí, ktorí rozumejú muzike a veľakrát dokázali, že sa s ňou vedia vyhrať na svetovej úrovni. Prečo teraz Jaroša poslali o dvadsať rokov späť? Prečo remixy skladby Čierne písmená znejú ako nezremixovaný Martin Kittner v roku tisíc deväťsto päťsto (rozumej nemoderne)? Alebo som ja zhýčkaný tým, že som chvíľu predtým počúval remixový album Kylie Minogue a som nastavený na iný druh mixov?

Osobne sa mi tieto slová píšu veľmi ťažko, pretože Čierne písmená boli a stále sú mojou srdcovkou na Mirovom druhom albume. V tej pôvodnej verzii. V tej ma presvedčil každou sekundou. V remixoch som sa nenašiel. Možno si na remixovanie vybral nesprávnu pieseň, možno ľudia, ktorí to robili nepochopili jej význam. Mám tento singel v aute a ostáva tam, bohužiaľ nastavený na skladbu číslo 1, 6 (inštrumentálka Čierne písmená) a 7 (bonusová pesnička Krásne ťa unavím s textom Jany Rolincovej). Mrzí ma to, ale je to tak.

Vydavateľstvo: Monitor Slovakia, 2009
Linky: www.mirojaros.sk

Zoznam skladieb
Čierne písmen
1. Radio Edit
2. Akustická verzia
3. Burian Radio Remix
4. Waxtime Remix
5. Robert Burian Dub
6. Radio Instrumental
7. Krásne ťa unavím (radio edit)

Zdroj: TS MusicServer