Mágia čísiel by sa v tomto prípade hľadala asi veľmi ťažko. Posúďte sami – trinásť rokov na hudobnej scéne, sedem albumov a dvadsať hitov.
Doma v poličke mám sedem jeho albumov, ktoré sa tam za trinásť rokov dostali viac – menej náhodou. Priznávam, nekupoval som si ani jeden, všetky sa ku mne dostali nejakou formou, buď ako darček pri nejakej príležitosti, alebo iným spôsobom. Nie je však medzi nimi taký, ktorý by som nepočul. A priznám sa, že k Robovi Opatovskému som mal taký špecifický vzťah. Keď vydal prvý album, bol to pre mňa model, ktorý od dobroty nevie čo má robiť a nahral album. Na moje prekvapenie, dobrý. Keď vydal album druhý, mal som pocit, že nevie, ktorým smerom sa vybrať, ale neriešil som to, pretože som si myslel, že aj tak to je jeho posledný album. Mal som pocit, že Opatovský v hudbe povedal všetko, ďalej to ísť nemôže a bolo mi to úprimne ľúto, pretože som mal pocit, že Opatovského dvojka je oveľa lepšia, ako jednotka a všetko smeruje k lepšiemu. Keď sa o dva roky vrátil s albumom Pravá tvár, ostal som prekvapený. Bol v najlepšej forme, s pesničkou Natália, či skôr jej jednoduchosťou a silou zároveň ma dostal na kolená a začal som mať pred Robom rešpekt. Všetko sa však zmenilo albumom Príval energie, ktorý bol a dodnes je pre mňa obrovským sklamaním a mierne povedané zbytočnosťou. Robo síce na jeho tvorbu čerpal inšpiráciu v Japonsku, no bolo to skôr na škodu. Titulná skladba ako singel bola výsmechom všetkého, čo Opatovský dovtedy urobil. Samozrejme, reč je o mojom pohľade.
Dnes považujem Príval energie za akýsi medzník Opatovského kariéry, snáď sa Robo neurazí, keď napíšem, že mierne zbytočný album, ktorý sa objaví v kariére každého umelca. V roku 2005 sa všetko mení a Robo prichádza s prvotriednou platňou V tom zvláštnom sne, s trinástimi radovými pesničkami a tuším že so sedmičkou bonusov. Jednoznačný moment, ktorý z môjho pohľadu bol jasným signálom toho, že Robo sa spamätal a stal sa z neho opäť pán umelec. To, čo nasledovalo o rok neskôr spôsobilo, že sa o Robovi začalo hovoriť ako o najlepšom slovenskom spevákovi. Nikdy sa netajil tým, že má blízko k swingu, no nikdy to s týmto žánrom nerozbalil tak naplno, ako práve na tejto platni. Aj pri písaní týchto slov ma mrazí a to nemám ten album po ruke a už vôbec nie v prehrávači. Swing Latin bol dlhodobo najlepší slovenský album vôbec a fakt, že si nepamätám, že by ho odvtedy bolo niečo prekonalo svedčí o tom, že ním je zjavne dodnes.
No a vlani si Robo zjavne splnil ďalší sen, keď vydal vianočný album a opäť to bol vianočný album, aký u nás nemá obdobu a Opatovský zas vo mne dokázal zlomiť nechuť z vianočných albumov na zvedavosť a následne na nadšenie. Vývoj Roba Opatovského teda nekončí a je zjavné, že je od albumu k albumu lepší. Spomínaných sedem platní momentálne rekapituluje výberovkou 2009 – 1996, ktorú obohatil novinkou Dnes to viem a tiež skladbou Prší, s ktorou úspešne bodoval v národnom slovenskom semifinále Eurovízie. Tento album prináša všetko to zásadné, čo Robo vytvoril a stalo sa známym. A aj keď priznávam, že z jeho tvorby mám radšej to, čo sa nikdy nestalo singlom, na tento album nedám dopustiť. Vychutnajte si ho aj vy.
Vydavateľstvo: Záverečná, s.r.o., 2009
Linky: www.roboopatovský.com, www.dvdbest.sk
Zoznam skladieb:
01. Dnes to viem
02. Prší
03. Keď bdiem a snívam
04. Šťastný koniec
05. Hovorila po španielsky
06. Záverečná
07. Tvoj úsmev
08. Prílev energie
09. Vstávam
10. Spomínam
11. Bolo to tak dávno
12. Sen
13. Natália
14. Nebol som zlý
15. Ráno ( It´s 5 o´clock)
16. Úspech ťa spáli
17. Unavená
18. It doesn´t matter
19. Heartbreaker
BONUS:
20. Oceán 2006
Zdroj: TS MusicServer