Košický Kolowrat sa v roku 2006 uviedol vydareným debutom 'Vrany sa vracajú', tento rok roku sa „vrany“ dočkali svojho nasledovníka prostredníctvom albumu 'Slnko je vo veži'.
Zostava Kolowratu sa krátko pred nahrávaním doplnila o druhého gitaristu Roba Rímskeho, čo sa pozitívne odrazilo na výslednom zvuku, ktorý je ešte viac hutný a šťavnatý. Neodmysliteľnou črtou tejto košickej formácie sú výborne zaranžované a zahrané akordeónové party, aj vďaka ktorým sa pri pesničkách radi pristavíte a nestávate sa chodcom, ktorý len nezainteresovane prechádza naokolo.
Ďalšou devízou tohto albumu sú už tradične výborne napísané texty speváka Rasťa Rusnáka, ktoré svojou myšlienkou a náladou dokážu niekedy aj z menej výrazného hudobného motívu zosnovať výbornú pesničku: „z prázdnej hlavy ti nik myšlienku neukradne, keď večer pred telkou chytáš perličky na dne, inokedy sa zas cítiš ako zlodej, keď hľadáš múdrosti v článkoch z časákov na záchode“ ('Mikádo').
Na albume prevyšujú rýchle pesničky, založené na pulzujúcich gitarových riffoch, vhodne „uloženom“ akordeóne, zaujímavých bicích a rytme, ktorý nenudí. Úvodná 'Ak máš strach' a pesničky 'Tak si sa stratil', 'V tieto dni' a 'Nové srdce' sú presne z tejto kategórie. Patrí k nim aj vrchol tohto albumu - titulná 'Slnko je vo veži', ktorá začína pokľudne za rytmov vojenského maršu, neskôr tónmi srdcervúceho akordeónu graduje všetko do vyšších dimenzií, keď vám už hudba neprechádza ušami, ale srdcom. Nielen na tomto mieste je vidno, aký má Rasťo Rusnák v sebe dar popísať zdanlivo banálny príbeh tak autenticky a farebne, že vás to núti vnoriť sa do tohto deja a žiť spolu s pesničkou: „v bufete na rohu už nie je pusto, babka si žmolí ruženec v prstoch, mačka si zívne a oblíže ranku, pani si do okna pripraví vankúš a môže to začať, slnko je vo veži tma zúfalá kráča“.
Kolowrat na aktuálnom albume znie vyzretejšie, vokálne aj inštrumentálne sa posunul dopredu. Kapela navyše poodhalila svoj nový rozmer, ktorým sú balady, v ktorých sa protest a naliehavosť z minulosti zamenila za melanchóliu ('Moja izba') a ódu na úprimný ľudský cit - 'Ja a slečna Ts': "a ja myslím na ňu koľko sa len dá, myslieť na ňu je moja denná agenda, všetko iné ma nudí, len ona ťahá povraz a ním mi zazvoní v hrudi ".
Platňu 'Slnko je vo veži', ktorá má invencie a energie na rozdávanie, uzatvára hymnus 'Staroslovienska', zapožičaný od bardejovskej kapely Posledné decembrové dni. Je to album, ktorému pravdepodobne Slnko tak skoro nezapadne.
Kolowrat – Slnko je vo veži
(Slnko Records, 2009)
01. Ak máš strach
02. Slnko je vo veži
03. Ja a slečna Ts
04. Tak si sa stratil
05. Mikádo
06. V tieto dni
07. Moja izba
08. Nové srdce
09. Staroslovienska
–
Autor: Juraj Cagáň
Súvisiaci interpreti: Kolowrat
