Zjavne to trochu nadnesiem, ale keby sa ma Smrť vo štvrtok podvečer nášho času opýtala, že kto zomrie dnes večer, tak by som bol bezpochyby spustil celý zoznam mien a aj tak by som neuhádol.
Nechcem polemizovať nad tým, čo bolo dôvodom Jackovej smrti, na to sú predsa iní, ktorí to musia vyšetriť a my sa aj tak pravdu pravdepodobne nikdy nedozvieme. Zhruba o dva týždne by sa postavil na scénu a na prvom koncerte vykonal svoj veľkolepý návrat. Takmer milión predaných lístkov svedčí o tom, že hoci sa v podstate deväť rokov niekde ukrýval a dvanásť rokov nemal žiadny poriadny hit, fanúšikovia ho stále milovali. A strach z toho, aby ich uspokojil, aby bol perfektný, mohol byť dôvodom... nebudem polemizovať.
V piatok ráno, v tom odstavenom aute som si premietal svoje spomienky na Michaela Jacksona. Samozrejme, vrátilo ma to do roku 1996, kedy v septembri v Prahe na Letnej štartoval svoje posledné Dangerous World Tour a hold mu tam prišlo vzdať 120 tisíc ľudí. Bol jedinečný. Zamiloval som sa do toho programu aj preto, že show začínala pesničkou They Don´t Care About Us. Zjavne to nebol Jackov najväčší hit a pomedzi tie ostatné sa naozaj trochu stráca, pre mňa to však bola a navždy ostane jednotka.
Aj vďaka videoklipu a tým famóznym bubnom, ktoré sú nezabudnuteľné. Klasickú verziu Jacko vo videoklipe natiahol na viac ako sedem minút, ale to bola jeho špecialita, dať divákovi prostredníctvom klipu čo najviac. They Don´t Care About Us sa nakrúcal v chudobných a turistami určite nevyhľadávaných častiach Ria a jedinou atrakciou, ktorá mala byť vodítkom miesta nakrúcania je megalomanská socha Krista. Videoklip samotný bol nakoniec nakrútený ako dokument, ktorý poukazoval na momentálnu situáciu. Desiatky vojakov strážia pokoj pri nakrúcaní a davy fanúšikov chcú byť súčasťou samotného diela. Neviem, či to kráľ popu nechal na náhodu, alebo sa konal kasting. V každom prípade sa mu však podarilo vyvolať pocit megalomanosti, davmi ľudí, famóznou skupinou bubeníkov a ľuďmi, ktorí sa nechali uniesť atmosférou. Ľuďmi, ktorí mali Jacka doslova na dosah tak, ako asi nikto iný. A ešte vojaci, ktorí sa tvária, že sa ich to netýka a zasahujú až v momente, keď sa z davu utrhnú dve fanúšičky, stiahnu kráľa na zem a ten sa nebráni a necháva sa unášať emóciami.
Presne takými, aké rozdával počas svojej neuveriteľnej kariéry. Rozmýšľal som, ako si uctiť Michaela Jacksona. Z osobného hľadiska práve spomienkou na pesničku, ktorú mám od neho najradšej.
http://www.youtube.com/watch?v=latLyAI_mbU
Zdroj: TS MusicServer