Za iných okolností, by som asi k Landovi pristupoval z menším rešpektom, než je tomu dnes, pretože hudobnému žánru, ktorý produkuje viem síce prísť na meno, avšak často ho nepočúvam.
Je však rok 2009 a Daniel Landa sa vracia na trh s albumom Nigredo. Desiatkou nových skladieb, na ktorých prípravu si nechal poriadne dlhý čas. Okrem tej klasickej prípravy k vydaniu možno nabaliť ďalší skoro rok, keďže vydanie Nigreda bolo ohlásené už na neskorú minuloročnú jeseň, neskôr na začiatok roka a napokon platňa vyšla začiatkom leta. Za všetko pravdepodobne môže Landova minuloročná nehoda, ktorá ho odstavila od akejkoľvek práce, tú na albume nevynímajúc.
Nigredo prináša desať nových skladieb a hneď úvodný Prolog je prinajmenšom veľkým šokom. Okrem uštipačného textu, ktorým Landa dáva na známosť všetko, čo sa mu udialo v posledných mesiacoch, pesnička prekvapí aj svojou hudobnou jednoduchosťou. Landa sa v nej mení na pesničkára a poslucháč s napätím čaká, čo bude nasledovať po pesničke, ktorej text okrem iného hovorí: „Nesmiem nové žrádlo pre kritiku.“
Nové žrádlo pre kritiku a snáď chutná lahôdka pre Landových fanúšikov, ktorých už niekoľkokrát strašil, že končí s hudbou, má desať chodov a po niekoľkých vypočutiach si Nigreda som nadobudol pocit, že poslucháč a fanúšik určite, a hádam aj kritika bude s chuťou tohto „žrádla“ spokojná. V skutočnosti tu ide o to, čo sa od Landu očakáva. Nigredo je (podľa jeho vlastných slov v úvodnej piesni) trinástym albumom v jeho kariére, a za tie roky sme si asi všetci zvykli, že Landa nie je len „ukričaná vyholená guma“ (ako spieva v Prologu), ale v prvom rade najmä autor silných hudobných motívov, uštipačných, no hlavne priamych a veľakrát veľmi osobných textov. To, že si podáva svojským (rozumej ukričaným) prejavom, to je v prvom rade jeho sila, ktorú mu tolerujú fanúšikovia a tolerujú mu ju už pekných pár rokov.
Landa sa nikdy netváril, že z neho bude Karel Gott, alebo nebodaj šansoniér, či pesničkár. Landa má rád otvorenosť a s nikým sa nebaví v rukavičkách. Je priamy a to vyžaduje aj od svojho okolia a hádam aj od svojich fanúšikov. K tým je prostredníctvom svojich piesní hádam najpriamejší. A zároveň je to človek s dušou, ktorý dokáže spievať o svojej matke tak precítene a pritom v pesničke, ktorá je vlastne v podstate o svinstve, ktoré našu republiku postihlo v šesťdesiatych rokoch (skladba 1968).
Daniel Landa je chlap, ktorý sa na nič nehrá a presne taký je jeho album. Obsiahle a výpovedné texty, mnoho kriku (a určite nie pre nič). Možno sa Landova tvorba nehýbe dopredu, ale našťastie zastala v takom bode, pri ktorom môžu byť absolútne spokojné všetky strany. Nigredo nesklamalo a Landa dokázal svoju silu už po trinásty raz. Bolo už aj lepšie, ale hlavne bolo už aj oveľa horšie. Popri nasladlých pesničkách, ktoré sa na nás rútia z rádií, mám z Nigreda veľkú radosť.
Vydavateľstvo: Sony Music, 2009
Linky: www.sonymusic.cz
Zoznam skladieb:
01. Prolog
02. Waltr, Tommy, Ute &# Marry
03. Nad Afghánistánem
04. Veselá písnička
05. 1968
06. Jen ať to sype!
07. Malá díra v hlavě
08. Eurosong
09. Odplivnutí
10. Nigredo
Zdroj: TS MusicServer
