Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Živé kvety - Spúšť

Živé kvety - Spúšť

03.06.2010 - 09:24 | Patrik Marflák

Päť členov, šesť nových skladieb, ôsma štúdiová nahrávka. Presne takto vyzerá aktuálny status nevädnúcich Živých kvetov, ktorí o sebe vo februári znova dali vedieť už štvrť roka po predošlom albume. No aby bolo jasné hneď na začiatku – nejde o chrlenie bezduchých a rýchlokvasených popevkov na každé ročné obdobie. Kapela si jednoducho sadla, zistila, že "odpad" z predošlého nahrávania vlastne odpadom nie je a dala dokopy plnohodnotnú výpoveď o tom, čo sa nezmestilo na albumy 12+1 (2009) a Zlaté časy (2008). Volá sa Spúšť a ponúka nielen melodické osvieženie, ale aj pohladenie na duši.


Žiadna zo skladieb nemohla poslucháča vniesť do atmosféry albumu lepšie, ako práve Svetlo. Opatrné verzie prechádzajú do rázneho optimistického refrénu a nie je nič jednoduchšie ako začať si pospevovať s Luciou Piussi, ktorá presvedčivo nôti: "Hej, už vidím svetlo, hej, šťastie nás stretlo!" Záležitosť ako stvorená na veľké festivalové vystúpenia, kde oduševnený spev dostane oveľa veľkolepejší rozmer.

Skladba, ktorá dala meno celému albumu, teda Spúšť, má so svojím homonymickým názvom premenlivý, až náladový charakter. Ako píše kapela na svojej oficiálnej stránke, je najnovšou z celého albumu, bez väčších výkyvov naň však zapadá.

Živé kvety majú akýsi patent na dobré pesničkárstvo, ktoré plynie ľahko a neruší, avšak po čase začne ľahko nudiť. Preto je veľkou devízou albumu práve počet skladieb, ktoré obsahuje. Každá má svoj osobitý charakter, žije vlastným životom a každá nesie zvláštnu surovosť, ktorej je dnes v kope vyšperkovaných nahrávok ako šafranu. Ak ponúka ešte aj zaujímavý príbeh, je to len plus. Napríklad také Mesto, ktoré je cítiť feelingom Travisu, je paradoxne výpoveďou o pobyte v New Yorku a úpenlivý spev v refréne vo mne evokuje jasné predstavy o "Kórejčanovi z groceru" a o "Brooklyn bridge". Po vypočutí má človek zrazu chuť cestovať a objavovať vybité zuby Veľkého jablka, o ktorých nám zanietene referuje Lucia Piussi.

Reálny život je skutočným dôkazom o realite, krutým a priamočiarym pomenovaním vecí, a to sedí málokomu. Živým kvetom je však táto úprimnosť viac než uveriteľná, hlavne ak ju podložia hojdavou gitarou ľahko idúcou do ucha a po hudobnej stránke neriešia nič zložitého. Aj Pocit zbitých psov je iba výsmechom všetkým ľuďom bez snov. Žeby kontrast? Tak skúste vyhnať všetky živé mŕtvoly a ešte sa im posmievajte veselou melódiou. Takto drzo a zároveň hodnotne to vie vyjadriť iba málokto.

Na chvoste (ak o ňom pri celkovom počte skladieb vôbec možno hovoriť) ostala uspávanková Zabudni a prerábka Krylovej Karavany mraků. Zabudni by bola výborným zakončením albumu, ak by bola kratšia a ak by ju klavír, ktorý poriadne vyznie až v závere, vyplnil už počas spevu. No posledná skladba, už spomínaná Karavana Mraků túto úlohu zastúpila viac než dobre. Nie je síce presným odrazom originálu, o to však v podobných prípadoch ani nejde a porovnávať prejav Karla Kryla a Lucie Piussi by bolo bezpredmetné. Živé kvety sa popasovali so skladbou po svojom a vzdali úctu výnimočnému muzikantovi práve svojím nezameniteľným a emotívnym spôsobom. A, povedzme si narovinu, aj keď nie je Lucia Piussi žiadna dokonalá speváčka, skladbám dáva dušu a keď spustí drive, tak aj technicky vyzretejším interpretkám padajú sánky.

Ostáva teda povedať, že Spúšť je počinom na úrovni, a to hlavne pre tých, ktorí ešte stále vedia nájsť čaro v akustickej gitare a v sile predať myšlienku o realite tejto doby. Takže ako vraví klasik: Myslím, že môže byť.

Živé kvety – Spúšť
(Slnko Records, 2010)


1. Svetlo
2. Spúšť
3. Mesto
4. Reálny život
5. Pocit zbitých psov
6. Zabudni
7. Karavana mraků

--
Autorka: Michaela Žureková


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 1 2 3

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti