Čo sa stane, ak kapelu opustí jej hlavný textár a "mozog"? Rozpadne sa, nie je už taká dobrá, alebo sa, naopak, stane lepšou než predtým. V prípade Panic! At The Disco, ktorým mnohí kritici predpovedali po odchode gitaristu a textára Ryana Rossa a basgitaristu Jona Walkera rýchly zánik, platí asi od každého trošku.
Ak na prvom albume A Fever You Can't Sweat Out (2005) prevažovala moderná rocková hudba, ktorú na druhom albume Pretty. Odd. vystriedal umiernený retro rock s prímesou emo, tak tretí album je akýmsi mixom oboch. A na to, že Urie a Smith robili album prvýkrát úplne sami, toho zvládli celkom dosť. Po prvýkrát otextovali všetky piesne a sami nahrali aj všetky nástroje od gitár cez bubny, xylofón, akordeón, klavír, syntetizátory, husle, až po vlastný potlesk, pričom nezanikol ani zvonivý popový hlas speváka Brendona Urieho. Ak teda existuje niečo ako emo/retro/moderný barokový rock/pop, tak presne na takej vlne sa vezie album Vices & Virtues.
Album obsahuje desať piesní (deluxe edícia ešte o štyri viac). Úvodná The Ballad of Mona Lisa je zároveň aj prvou vydanou piesňou a má potenciál (ktorý zatiaľ nenaplnila) stať sa hitom podobne ako pred šiestimi rokmi "cirkusový gýč" I Write Sins Not Tragedies. Gitara v spojení s xylofónom, znamenitým refrénom a k tomu historické video z viktoriánskej éry, ktoré mimochodom režíroval ten istý režisér ako spomenutý hit z debutovej platne, je absolútnou lahôdkou. Dejovú líniu videoklipu netvorí tentokrát svadba, ale pohreb, no opäť nechýba kostol, cylindre, Brandon Urie s čiernymi linkami pod očami a cirkusovým sakom, divní ľudia... Naozaj vydarená vec, i keď neviem, či je vhodným reprezentantom Vices & Virtues, pretože štýlom je niekde na prvom albume PATD a na novinke skôr vyčnieva svojou odlišnosťou.
Panic! At The Disco - The Ballad Of Mona Lisa
Nasledovné piesne Let's Kill Tonight a Hurricane sú rytmické "vytlieskavačky". Podľa názvu by sa mohlo zdať, že Let's Kill Tonight bude patriť k tým pochmúrnejším skladbám na albume. Urie však názov aj text vysvetľuje len ako divokú barovú rozbíjačku s priateľmi. Žiadny hlboký text o smrti a depresii sa teda nekoná, takže vezmite priateľov a "stomp your feet, clap your hands and let's kill tonight". Hurricane má síce divný úvod s akýmsi "tetrisovým zvonením", ale silný refrén to zachraňuje a Urieho výkrik "Oh, kiss me" bude mať na živých koncertoch určite obrovský úspech. V podobnom duchu sa nesie aj Memories, ktorá je navyše oživená zvončekmi a sláčikovými pasážami.
Pieseň Ready to Go (Get Me Out of My Mind) vôbec neznie ako PATD, ale skôr ako niečo z produkcie Keane, či skôr The Killers. Dokonca aj hlas má Urie v tejto piesni rovnaký ako Brandon Flowers. Sám priznáva, že pieseň je úplne iná ako všetky piesne, čo doteraz urobili a z celého albumu sú práve na túto pieseň najviac hrdí. A majú byť na čo, pretože spolu s The Ballad of Mona Lisa patrí k najlepším piesňam na albume. K tým slabším naopak patria Trade Mistake a The Calendar. Akustická balada Always s minimalistickými bubnami Spencera Smitha, gitarou a baladickým textom je príjemným spomalením inak rýchleho albumu. To však neplatí o Sarah Smiles, ktorú napísal Urie pre svoju frajerku. Akordeónový úvod je síce ako z francúzskeho šansónu, no textové pasáže typu "when our eyes met across the bar..." vyznievajú, bohužiaľ, ako gýčovité vyznanie lásky a nezachraňuje to ani melódia piesne.
Panic! At The Disco - Ready to Go (Get Me Out of My Mind)
Nearly Witches (Ever Since We Met...) vznikla v spolupráci s detským speváckym zborom a PATD sa pokúsili primiešať do gitár a elektronických melódií trochu funku, výsledok sa však príliš nepodaril. Rýchle rytmické pasáže sa striedajú s ťahavým refrénom a nevedia vytvoriť jeden celok a to robí pieseň najslabším článkom albumu.
Celkový dojem z albumu je mierne rozpačitý. Hudobní kritici mu vyčítajú textovú nevyzretosť a je pravdou, že niektoré texty sú mierne povrchné. Na rozdiel od textov Ryana Rossa by to chcelo väčšiu prepracovanosť a menej prvoplánovosti (už spomenutá Sarah Smiles). Na druhej strane, nie každý hudobník má "šťastie" na problémové manželstvo svojich rodičov, otca alkoholika a jeho predčasnú smrť ako Ryan Ross, takže textárstvu Brendona Urieho a Spencera Smitha by som ešte dala šancu.
Obaja si zároveň dobre uvedomujú, že silnou stránkou PATD je Urieho exhibicionizmus aj preto je väčšina piesní na albume rýchlych, so spevavými refrénmi, bubnami, potleskom a pasážami typu "oh oh oh". To však môže po istom čase prestať baviť. Pôvodne som totiž chcela poznamenať, že veľkým plusom albumu je to, že ani jedna pieseň sa nepodobá na tú predchádzajúcu. No po štvrtom vypočutí albumu už mám pocit, že dve tretiny piesní sú robené podľa vzorca: veľa bubnov + refrén + veľa bubnov + potlesk + nejaké citoslovcia typu "oh oh oh". Na živých koncertoch však práve toto môže vypáliť oveľa lepšie ako na albume.
Panic! At The Disco - Vices & Virtues
(Decaydance Records/Fuelled By Ramen, 2011)
1. The Ballad of Mona Lisa
2. Let's Kill Tonight
3. Hurricane
4. Memories
5. Trade Mistakes
6. Ready to Go (Get Me Out of My Mind)
7. Always
8. The Calendar
9. Sarah Smiles
10. Nearly Witches (Ever Since We Met...)
--
Autorka: Katarína Drápalová
