Čas sa od času sa v našich končinách zvykne zjaviť nejaké príjemné prekvapenie, niečo, čo sa vymyká z konformity našej jemne skostnatenej hudobnej scény. Za takýto úkaz možno považovať debutovú platňu Po kopcoch v županoch bratislavskej štvorice Hvozd, ktorá vyšla v októbri 2010 vo vydavateľstve Slnko Records.
Už po pár taktoch je zrejmé, že súčasný sound kapely, ktorú okrem spomínanej sesterskej dvojice tvoria basgitarista Peter Čaputa a bubeník Richard Kamenický, je (prí)jemne ovplyvnený žijúcou ikonou českej alternatívy Psími vojákmi a našou legendou Jarom Filipom.
Od družiny Filipa Topola si Hvozd zapožičal špecifickú voľnú poetiku a dravosť (To Bruxelles), od Jara zas vtip, ľahkosť a dojem atmosféry zafajčeného baru. Podobnosť v oboch prípadoch ale nie je taká veľká, aby sme Hvozdu nemohli zatlieskať za porciu jedinečnosti a invencie, ktorú svojou tvorbou prinášajú.
Z albumu Po kopcoch v županoch v prvom rade cítiť dvakrát (S)slobodu - jednak vo forme ľahkosti a neviazanosti pri skladaní a aranžovaní pesničiek a jednak producenta Tomáša, ktorého rukopis je zrejmý aj na tejto platni. Niektoré party a grify sú také špecifické, že pripísanie ich autorstva Tomášovi možno považovať s vysokou pravdepodobnosťou za správny tip. Inštrumentálne bratislavská štvorica znie veľmi dobre, z ich hry cítiť nadhľad a uvoľnenosť. Aranžmány miestami jemne inklinujú k džezu a swingu, no nie je to našťastie ten typ sterilného akademického džezu so síce presne zahranými, no nudnými notami. Ivanin akordeónový doprovod dotvára kapele autentický sound a dodáva pesničkám pravý šansónový „smrad“ (Mesto, Po kopcoch v županoch, Prales).
Po kopcoch v županoch nie je albumom z kategórie „dobrodružstvo od začiatku až do konca“, hlavné posolstvo albumu prináša päť silných pesničiek (zhodou okolností prvých päť trackov platne). Album otvárajúca To eblibody je naspievaná prapodivnou fonetickou angličtinou (akou sa za „totáča“ zvykli na uliciach pospevovať svetové hity). Vydarený kontrast, keď sa počiatočný lingvistický úlet v druhej polovici pesničky plynulo mení na nádhernú baladu, a to aj vďaka jemnej trúbke Roba Kolářa. Opomenúť určite netreba ani track č.4 Darling s chytľavým, priam až nákazlivým groovom a producentsky snáď asi najlepšie dotiahnutú vec Salieri, ktorá sa oprávnene ocitla ako singel v rádiu (bohužiaľ asi len v tom jednom...).
Nevedno, kto je za tým (aj keď tušiť sa dá), ale minimálne ešte jeden skvelý nápad s trúbkou sa na albume nachádza - v pesničke Po parketách, ktorá začína džezovou akoby improvizáciou, nastupuje jemne ležérna sloha, energický predrefrén a nakoniec refrén, v ktorom spev nakoniec nahrádza trúbkový part. V jednej skladbe toľko kontrastov naraz, že by sa až zdalo, že kompozícia vznikla mixom štyroch odlišných pesničiek. Ale dokopy všetko funguje natoľko skvele, že túto hru s náladami možno považovať za najsilnejšiu zbraň Hvozdu, ktorou v budúcnosti môžu ešte neraz trafiť do čierneho.
Hvozd - Po kopcoch v županoch
(Slnko Records, 2010)
1. Tu Eblibody
2. Mesto
3. Po parketách
4. Dárling
5. Salieri
6. Po kopcoch v županoch
7. Prales
8. To Bruxelles
9. Horičky
Autor: Juraj Cagáň
