Prvý album je pre kapelu vždy kľúčovým, pretože sa ním interpret zapisuje do povedomia ľudí, ktorí po neúspešnom debute len zriedka dávajú šancu na reparát. Švepes boli rozumní, neriešili veci zbrklo a pred tým, než tento rok vydali eponymný debut, si pesničky otestovali na mnohých (zväčša klubových) koncertoch.
Ružombersko-bankobystrickú kapelu Švepes tvoria Lukáš "Hlavo" Hlaváč (spev a gitara), Martin "Buko" Bukový (klávesy), Roman "Momo" Lauko (bicie) a Jakub "Kubro" Pišek (basová gitara). Podľa informácii z bookletu sa kapela rovnomerne podelila o autorstvo všetkých melódii a textov, s výnimkou piateho tracku Newyorská chicksa (text Roman Hríbik). Po hudobnej stránke je tu zdá sa už vymaľované, kapela si našla svoj sound, ktorý je na celom albume konštantný, celistvý a v ktorom dominuje silný gitarový drajv a neprehliadnuteľný vokál Lukáša Hlaváča. Švepes majú v tomto smere veľké štastie, keďže rocková kapela bez dobrého speváka chutí asi ako parížsky šalát bez majonézy.
Skvelú prácu odviedol producent a gitarista Mukatada Peter Dobrík, výsledkom čoho je exportný zvuk albumu. Pri letmom posluchu pesničiek sa niekde ďaleko v podvedomí môže vynoriť aj veľmi matná spomienka na šestnásť rokov starý album One hot minute od Red Hot Chili Peppers, čo je pre kapelu určite pozitívna asociácia. Z platne cítiť veľký pretlak energie, aké v sebe zvyknú mávať mladé kapely, ktoré nežijú ničím iným než hudbou.
Atmosféru albumu naznačuje expresívny refrén úvodnej piesne Atacama: "krv na perách, došla búrka". Už po pár jej tónoch je zrejmé, že to, s čím tu máme dočinenia, je viac než len "mladá začínajúca kapela". Ako druhá skladba na albume nasleduje jazzrocková Chcem si kúpiť s príjemnou uvoľnenou atmosférou, aj keď nemožno si pomôcť - nosný groove a aj text veľmi nápadne pripomínajú známu vec od Sto múch, takže namiesto pôvodných slov štvorice zo Švepsu "chcem si kúpiť chlpy na hrudi..." dostávate nutkanie spievať si radšej "kúpil som si Rhodes z Veľkého Lapáša...".
Texty Švepsu, v ktorých forma vyhráva nad obsahom, jednoducho ostávajú väčšinou v tieni zaujímavých melódií pesničiek a určite nemajú ambíciu stať sa súčasťou nejakej básnickej zbierky. Pri pohľade na ne navyše niekedy dostávate pocit, že ich autor(i) ich mnohokrát písal(i) štýlom "čo mi prvé napadlo" alebo "rým za každú cenu" ("chcel som prenajať Likavský hrad, k tomu prdy, po ktorých nie je smrad"). V tomto ohľade by sa kapele zišla lepšia sebareflexia. Písať slovenské texty pre rockovú hudbu určite nie je ľahké, pretože slová musia dávať jednak nejaký zmysel, prinášať uveriteľnú výpoveď a zároveň musia aj muzikálne znieť. V prípade Švepsu by bolo vhodné eliminovať priveľké množstvo krátkych slabík, aby slová zneli melodickejšie, menej kŕčovito a aby pesnička mala jasnú ústrednú melódiu, o ktorú sa dá oprieť a ktorá koniec koncov dokáže pesničku neraz premeniť na hit. Dobrým príkladom môžu byť skladby bratislavskej Ženy z lesoparku, ktorá hudobné pláva v podobných vodách. Šarkan sa v dlhých slovách priam vyžíva ("padám dooown tíško sedím..."), čím vzniklo slušné množstvo pesničiek, ktoré prežili omnoho viac ako len jednu sezónu.
Za vrchol albumu sa dá jednoznačne považovať Urpín hotel, ktorý má z piesní na platni asi najbližšie k méte stať sa hitom v tom najlepšom zmysle slova. Je to expresívna výpoveď o osudovom stretnutí v zapadnutom bare, skvele vygradovaný príbeh so silným refrénom: "je tu hrobové ticho, vrchný utiera posledný pohár a zrazu som s posledným plameňom sviečky zostal tu sám". Táto pesnička takmer vôbec nepoužíva rýmy a možno práve vďaka tomu sa stala skvostom albumu, keďže, ako už bolo spomenuté, pokusy o verše nedopadli v ostatných skladbách vždy ideálne. Z kolekcie dobrých rýchlych vecí netreba určite vynechať ani rytmickú Emil o nebezpečných nástrahách ulíc mesta ("po meste túla sa nejeden nôž").
Švepes - Urpín hotel (album Švepes - Švepes, PJ Records 2011)
V druhej polovici platne sa objavujú aj dve balady Počasie a Sneh, v ktorých kapela predvádza, že aj táto pokojná poloha jej sedí, Lukášov vokál tu naplno predvádza svoj osobitý výraz. V druhej menovanej sa podarilo skĺbiť dokopy úplne všetky atribúty, akými má oplývať dobrá pesnička, dokonca je tentoraz silnou stránkou aj text. Náladu smutného nápevu ("padá čierny sneh a už je všetko preč") skvele dokresľuje dobre vymyslené a citlivo odohrané gitarové pinkfloydovské sólo ako aj backgroundy hosťujúceho saxofonistu Maťa Ryboša a violy Ľubky Kurtulíkovej. Škoda len, že refrén "no tak už zakri prach a vinu, a nielen na pár dní..." sa neopakuje viackrát. Táto vec by si na albume určite zaslúžila dlhšiu minutáž, pretože tu zostal nevyužitý priestor, v ktorom môže motív vygradovať...Ale možno si to kapela odkladá ako tromf pre živé vystúpenia.
Na albume vystupuje viacero hostí a v tomto smere sú neprehliadnuteľné najmä dva okamihy. Prvým je s nikým na svete nezameniteľný vokál nestora slovenského alternatívneho rocku Braňa Jobusa v záverečnej Červený medveď. Ďalším nevšedným hosťom bol Zbor ZŠ Fantázia, ktorý v pesničke Moje telo znie ako spievajúci dav pod superstárovským pódiom, no možno to považovať za celkom zábavný kontrast, keď takéto mladé "čaje" polonasrato spievajú: "hlavu od tela, to sa nepredá, kúpiš tak to beriem, na teba seriem".
Švepes nahrali veľmi dobrý debut, ktorý by na slovenskej scéne nemal zapadnúť prachom. Album od prvej do poslednej skladby znie ako nezastaviteľný stroj, ktorý sa práve naštartoval, ako keď sa Forrest Gump rozhodol behať naprieč Amerikou, až kým ho to neprestane baviť. Táto štvorica, hrajúca kompaktne ako jeden muž, znie dobre už teraz, no v budúcnosti môže znieť ešte lepšie...
Švepes - Švepes
(PJ Records, 2011)
01. Atacama
02. Chcem si kúpiť
03. Urpín hotel
04. Chrobáky
05. Newyorská chicksa
06. Moje telo
07. Zdeno Čistý
08. Počasie
09. Sneh
10. Emil
11. Červený medveď
--
Autor: Juraj Cagáň
Súvisiaci interpreti: Švepes
