Napriek tomu, že prešovský gitarista David Kollar uvádza ako svoje inšpiračné zdroje velikánov Johna Zorna, Marca Ribota alebo Igora Stravinského, naberá jeho hudba čoraz osobitejšie kontúry. Intenzita a rozložitosť, ktoré z viacerých dôvodov nemohol naplno realizovať v rámci svojho slovensko-maďarského tria (album Equation of Time, Hevhetia, 2011) začali v poslednom období prenikať na povrch prostredníctvom jeho sólových aktivít.

Výber z hudby ku krátkometrážnym filmom režisérov Michaila Vernera a Erika Bošnáka (spolu s Kollarom tvoria umeleckú skupinu KOVEBO) na albume Film Soundtracks and Ideas (Hev-het Tune, 2010) odkryl introvertnejšiu polohu hudobníka, ktorému umelecký nadhľad a skvostnú techniku môžu závidieť nielen domáci gitaristi. Kollarove repetitívne obrazce svoj zmysel prekvapivo nestrácajú ani bez znalosti filmového kontextu. Osobitý rozmer však nadobúdajú vo chvíli, keď sám poslucháč priradí k snovým zvukovým stopám synopsu na základe príbehov, ktorými sa tvorcovia filmov inšpirovali (Sartrov Herostratos, Orwellovo 1984).

V sekcii internetového obchodu na svojej stránke ponúka Kollar aktuálne okrem hudby k prvému slovenskému celovečernému sci-fi filmu Immortalitas (v domácich kinách by sa mal objaviť koncom roka) aj soundtrack k snímke Roxanne - dramatickému príbehu šestnásťročného dievčaťa, ktoré pátra po svojej matke. Zvuková stopa filmu českej režisérky Veroniky Mikalovej vyrastá z niekoľkých strohých motívov. Pozoruhodným znakom Kollarovho výrazového jazyka je práca s priestorom a farbou. Opakované motívy s plasticky rozľahlým dozvukom sa vrývajú do podvedomia a poslucháč objavuje zdanlivo "nechcené" súznejúce výrazové prostriedky: rezavé kĺzanie prstov po strunách, preznievajúce alikvoty, prenikavé zábery gitarového plektra, šuchot...

Pri počúvaní zaráža čírosť gitarového zvuku a strohosť motívčekov (na ploche 20 minút sa ich objavuje tucet). Kollar, jediný aktér nahrávky, pôsobí prostredníctvom mikroskopicky farebných odtienkov na obrazotvornosť. Birds dostávajú vďaka kryštáľovo priezračným preznievaniam flažoletov éterický nádych s imagináciou nekonečne rozľahlého priestoru. Spriaznený tónový materiál s odlišne rytmizovaným doznievaním (práca s digitálnymi gitarovými efektami) ponúka skladba Boyfriend. V nových súvislostiach zastretejšieho akustického priestoru sa pred koncom albumu objavuje úvodný motív (tentokrát ako Mother's Grave). Pôsobivosť finálnej piesne bez slov She is a Hero, akéhosi náladového rozjasnenia medzi hmlistými melodickými vzorcami poukazuje na to, že možnosti práce s priestorom mladý umelec neustále absorbuje od súčasných zvukových mágov.

Mimochodom, na myseľ prichádza asociácia s posledným albumom Neila Younga Le Noise (Reprise 2010), na ktorom pozoruhodný songwriter spája dlhoročné skúsenosti s fenomenálnym producentom a gitaristom Danielom Lanoisom. Je len otázkou času, kedy talent a cieľavedomosť mladého slovenského gitaristu výraznejšie prekročia hranice domáceho priestoru. Toho zvukového Kollar prekročil už dávno.

David Kollar - Roxanne
(music.davidkollar.sk, 2011)

01. Titles
02. Traveling
03. Childhood
04. Grandmother
05. Looking for a mother
06. Birds
07. Moving
08. Boy friend
09. Baby pink
10. Bad dreams
11. Mothers grave
12. She is a hero

Recenzia pôvodne vyšla v časopise Hudobný život. Viac informácií nájdete na stránke www.hudobnyzivot.sk.

Autor: Peter Motyčka