Ako hororový a komiksový nadšenec mám veľkú slabosť pre kapely, ktoré vedia tieto veci zhudobniť a samozrejme tomu aj prispôsobiť imidž. Beriem všetko od hrôzostrašných maskotov, cez šialené obaly albumov až po kompletne utajené identity členov.
Začalo to s Kiss a Iron Maiden, pokračovalo napríklad Marilynom Mansonom, White Zombie a black metalovou scénou 90. rokov a vyvrcholilo príchodom Slipknot. Tí viac ako dekádu kraľovali môjmu "rebríčku príšer" a myslel som si, že už to tak asi aj zostane. No a potom sa zjavil Ghost zo Švédska. Nikdy nezabudnem, ako som prvýkrát videl video Secular Haze a úplne zhypnotizovaný nevychádzal z údivu. Vlastne z neho nevychádzam doteraz.
Ako sa zrodil kult menom Ghost
Kto sa s Ghost ešte nikdy nestretol, tak aspoň v krátkosti vysvetlím, o čo ide. Už od prvého albumu Opus Eponymous z roku 2010 je na čele projektu démonický anti-pápež Papa Emeritus, ktorého sprevádza kapela, tzv. Nameless Ghouls, samozrejme v adekvátnych kostýmoch dokonale reflektujúcich tematické zameranie ich tvorby, aby skutočné identity členov zostali utajené. Debut plný psychedelického hard rocku okamžite zaujal najmä odbornú verejnosť, prišla prvá nominácia na švédske Grammis a zmluva s Universal Records. Nasledovalo turné, na konci ktorého doslúžil Papa Emeritus I. a do funkcie bol menovaný Papa Emeritus II.
Z tohto procesu sa stala tradícia a na každom albume vystupuje nová inkarnácia anti-pápeža. Dvojka s názvom Infestissumam (2013) je dokonalým soundtrackom k čiernej omši, ktorý produkoval vo svojom štúdiu v Nashville Nick Raskulinecz, známy zo spolupráce s Foo Fighters alebo Alice In Chains. Voľba Nashvillu sa nakoniec ukázala ako problematická, pretože v celom štáte Tennessee nezohnali spevácky zbor, ktorý by bol ochotný zaspievať texty piesní a zbory museli byť nakoniec nahraté v dekadentnom Hollywoode. Rovnaký osud postihol aj obal albumu, na ktorom boli zobrazené stredoveké orgie a v USA musel byť nahradený cenzurovanou verziou, pretože tlačiari tento výjav odmietali tlačiť. Napriek tomu, že ide o najtvrdší a najkontroverznejší kus v katalógu Ghost, tak vo Švédsku získal cenu Grammis za najlepší album v kategórii hard & heavy.
Na nasledujúcej doske Meliora (2015) svoje snaženie dotiahli do dokonalosti. Na albume nenájdete slabé miesto, oproti Infestissumam prichádza isté zjemnenie, skladby začínajú byť progresívnejšie a prepracovanejšie, najmä čo sa týka aranžov, a výsledok znie akoby Slayer mal dieťa s Abbou. Voľba producenta vtedy padla na krajana Klasa Åhlunda, ktorý spolupracoval napríklad so Sugababes, Britney Spears a Kylie Minoque. Švédi majú tú "abbovitosť" proste v krvi, vedia ju prepašovať aj do metalu a naozaj nie je náhoda, že práve Švédsko je hitová superveľmoc (odporúčam skvelý dokument na Netflixe This is pop, časť Stockholm Syndrome, kde sa o tomto fenoméne dozviete viac).
Odhalené identity vďaka súdnemu sporu
Meliora zároveň uzatvára obdobie, ktoré môžeme nazvať obdobím "pred súdnym sporom". Nameless Ghouls sa totiž rozhodli podať žalobu na Papu Emeritusa, a tým pádom boli vyzradené identity jednotlivých členov a tajomno sa rozplynulo. Od roku 2017 teda vieme, že za celým projektom stojí Tobias Forge, ktorý to robil tak šikovne, že doteraz sa nájdu ľudia, čo veria, že na každom albume bol v role anti-pápeža naozaj iný frontman.
V každom prípade šou musí pokračovať a než súdy rozhodli a oznámili svoj verdikt vyšiel album Prequelle (2018), kde Papu Emeritusa musel nahradiť Cardinal Copia. Súdne ťahanice evidentne neprospeli tvorivému procesu, pretože Prequelle osobne považujem za najslabší, napriek výnimočnej inštrumentálke Miasma zakončenej nečakaným saxofónovým sólom, ktoré na koncertoch predvádza nová postava v hre Papa Nihil. Než sa skončilo turné, skončil sa aj súdny spor v prospech Tobiasa, a tak na poslednom koncerte mohol byť Cardinal Copia povýšený a Papa Emeritus IV. pokračuje v rodovej línii s novinkovým albumom Impera s krásnou obálkou odkazujúcou na asi najznámejšieho okultistu Aleistera Crowleyho.
Album, ktorý je každým počutím lepší
Po čiastočnom sklamaní z predchádzajúceho albumu som nemal prehnané očakávania ani od novinky. Našťastie aj slabší album Ghost je stále o pár tried lepší ako väčšina podobnej produkcie, čo zjemnilo moje obavy. Tie sa takmer rozplynuli, keď som si prečítal, že na producentskú stoličku sa vrátil Klas Åhlund. Naopak, vrásky na čele mi pridali ďalšie osoby a obsadenie. Tobias tentokrát väčšinu skladieb zložil so švédskou producentsko-skladateľskou dvojicou Vargas and Lagola. Tvoria ju Lars Salem Al Fakir a Fred Vincent Pontare, ktorí pracovali s popovými hviezdami ako Avicii, Madonna alebo Lady Gaga. Podieľali sa už na predchádzajúcom albume a singel Dance Macabre z roku 2018 nie je práve z tých najpodarenejších.
Intrá boli vždy veľmi silnou stránkou každého albumu Ghost. Žiaľ, Imperium, ktoré otvára ten aktuálny, mi vrásky na čele veľmi nevyhladilo. Akustická vybrnkávačka doplnená navrstvenou sólovou vyhrávkou s pochodovým bubienkom pripomína úvod, ktorým Metallica začína album Master of Puppets. Je to trošku škoda, pretože Kaiserion by si zaslúžil lepší úvod. Svižná a dynamická skladba, výrazne ovplyvnená hard rockom 80. rokov s odkazmi na všetko od Van Halen až po Iron Maiden, je prekvapivo veselým štartom a dáva tušiť, kam bude album smerovať.
Napriek pozitívnym hudobným vibráciám, typickým práve pre hudbu z ôsmej dekády, je text pomerne pochmúrny a hovorí o učiteľke a filozofke Hypatii, ktorá bola zavraždená ranými kresťanmi kvôli svojej pohanskej viere a viere vo vedu a guľatosť Zeme. Text je symbolom boja proti ľuďom, ktorí veria, že Zem je plochá a snažia sa zničiť všetko nové a odlišné, čo sa vymyká ich chápaniu reality, najmä z nevedomosti a zo strachu. V nasledujúcej Spillways už nastupuje skladateľská dvojica Vargas and Lagola a od prvého tónu klavíra je cítiť, že pôjde viac-menej o "Dance Macabre II". Tak sa aj deje, ale musím povedať, že Spillways je podarenejšia z dvojice. Osemdesiatkový pop rock na plné obrátky.
Call Me Little Sushine je druhým zo singlov, ktoré predchádzali vydaniu albumu, a zároveň jednou z najsilnejších skladieb na albume. Opäť ale ide skôr o priameho potomka Cirice, za ktorú dostali takú tú naozajstnú Grammy (nielen domácu švédsku). Dramatický úvod nasledovaný hutným riffom, ktorého silu dopĺňa dunenie zvonov, dáva spomenúť na tvrdšie časy v období Meliory. Pri tejto skladbe úplne chápem, prečo má Ghost v obľube James Hetfield.
Do najnatupírovanejšej dekády sa vraciame s Hunter's Moon, ktorá bola prvým singlom, a zároveň je súčasťou soundtracku k filmu Halloween Kills. Nie je teda prekvapením, že hlavnou témou skladby je náhľad do mysle sériového vraha a snaha o nájdenie nejakej logiky v jeho konaní. Prvú polovicu albumu uzatvára chytľavá Watcher In The Sky z pera trojice Forge, Vargas and Lagola a tí zostanú pri kormidle takmer až do konca.
Milujem trúbky, trombóny, tuby, lesné rohy, proste kovové dychy ako také, špeciálne na miestach, kde ich nečakám. Dominion je poľovnícko-pohrebným introm druhej polovice a krásne vydláždi cestu z môjho pohľadu úplnemu vrcholu albumu - Twenties. Tam už si dychová sekcia naplno úžíva burlesknú náladu skladby a sám autor o nej hovorí, že je to niečo, ako keď sa zrazí Slayer s Missy Elliott. Napriek dychom ide o najtvrdší kúsok, a práve kvôli nim zároveň najšialenejší. Pamätníci si zaspomínajú na Mummy Dust.
Po tomto náklade prichádza zvoľnenie v podobe Darkness At The Heart Of My Love. Na prvý pohľad dojemná, lyrická balada, ktorá nastavuje zrkadlo pokrytcom skrývajúcim sa za vieru v Boha a kresťanské hodnoty, ale v skutočnosti žijúcim presný opak toho, čo kážu a robia to len pre peniaze a moc.
Griftwood ide v hudobne podobnom duchu ako Watcher In The Sky, čiže chytľavý hard rock s jednoznačnými štadiónovými ambíciami. Textovo však nadväzuje práve na predošlý kúsok albumového playlistu, keďže je o ľuďoch, ktorí sú ochotní urobiť čokoľvek pre vlastný zisk, vrátane zneužívania viery, ktorú sami nedodržiavajú. Bite The Passage je polminutovým akustickým intermezzom, po ktorom nasleduje záverečná Respite On The Spitalfields, asi najprogresívnejšia záležitosť na albume. Rozpráva príbeh o Jackovi Rozparovačovi, ktorý síce jedného dňa prestal zabíjať, ale nikdy ho nechytili, čo ešte dlho spôsobovalo strach v oblasti, kde pôsobil.
Poviem úprimne, na prvé počutie som bol z albumu sklamaný. Nie tak ako pri Prequelle, ktorému tak zostáva titul najslabšieho albumu. Ale ako som už spomenul, aj slabý album od Ghost je stále výborné počúvanie. Odvtedy som ho počul už niekoľkokrát a každým počutím sa dojem zlepšoval. Album ako celok funguje lepšie ako jeho predchodca, na ktorom bolo nepomerne viac vaty, ale genialita doby pred súdnym sporom je už asi nenávratne preč.
Pravdou je, že Tobias Forge musí byť pod veľkým tlakom vzhľadom na to, čo sa okolo jeho projektu v posledných rokoch udialo, a je naozaj obdivuhodné, čo všetko sa mu podarilo v relatívne krátkom čase dokázať. Neodolal som a pozrel som si aj jeden bootlegový záznam z koncertu v rámci aktuálneho turné po USA v spoločnosti Volbeat a je to stále spektakulárny zážitok. Najväčšou silou Ghost, vďaka ktorej jeho popularita stále rastie aj napriek vlažnejšie prijatej tvorbe z posledných dvoch albumov, je práve živé vystupovanie. Výpravná scéna so svetlami a pyrotechnickými efektami, Nameless Ghouls, ktorých je teraz ako hadov a vyzerajú ako steampunkoví čerti, a k tomu charizmatický a vtipný Papa, raz vo flitrovanom saku, potom vo svojom klasickom anti-pápežskom hábite, to sú ingrediencie, z ktorých varí Ghost svoje šou už od svojho vzniku.
Najbližšie bude kapela 11. mája vo viedenskej Stadhalle a určite si to nenechám ujsť. Mimochodom, komu by sa veľmi cnelo za obdobím pred súdnym sporom, odporúčam vyskúšať kapelu Magna Carta Cartel, v ktorej pôsobí ex-Nameless Ghoul Martin Persner - jediný z verejne známych bývalých členov, ktorý Tobiasa nežaloval, je spoluautorom viacerých skladieb z obdobia svojho pôsobenia v Ghost, teda toho najlepšieho v ich katalógu.
Ghost - Impera
(2022, Loma Vista Recordings)
1. Imperium
2. Kaiserion
3. Spillways
4. Call Me Little Sunshine
5. Hunter's Moon
6. Watcher In the Sky
7. Dominion
8. Twenties
9. Darkness At the Heart of My Love
10. Grift Wood
11. Bite of Passage
12. Respite On the Spital Fields
Pozrite si live stream koncert k uvedeniu albumu, ktorý prebehol 10. marca:
Autor: Tomáš Danišovič
