"...dvota dvota dvota dvota dvota dvota dvota dvota..." si hovorí moje hlboké podvedomie už od júna, kedy k nám do redakcie prišiel email s debutovým albumom kapely DVOTA, aby mi nemilosrdne pripomínalo dlh, ktorý voči tejto sympatickej kapele mám.
Už na prvý pohľad som vedel, že ma to bude zaujímať. Bizarný názov, krásny a originálny obal spolu s vtipnou promo fotkou dvojice muzikantov dávali tušiť, že aj hudba bude v tomto duchu. Nemýlil som sa. Ako veľký fanúšik rôznych experimentálnych úletov som bol okamžite po spustení namotaný a hneď som vedel, že na to určite spravím aj recenziu, pretože DVOTA tu chýbala a je veľmi potrebné, aby sa o nej vedelo.
Osud zariadil, že som sa k jej písaniu dostal až teraz, ale už je to viac ako nevyhnutné, pretože sa potrebujem zbaviť toho "dvotákania" v hlave a posúnuť sa ďalej. Trošičku si za to môžu chlapci sami, pretože Dvotu nenájdete na sociálnych sieťach, v čase vydania albumu neboli ani na žiadnej streamovacej platforme (dnes sa už dajú nájsť aspoň na Spotify, ktorý ale zhodou okolností nepoužívam) a zatiaľ sa nedá zohnať ani fyzický nosič. To sú všetko formáty, ktoré mi výrazne uľahčujú robotu, pretože pri písaní recenzie to musím počúvať všade, kde sa dá. A vo veľkej miere si za to samozrejme môžem sám, pretože môj vrodený delay pri prijímaní nových technolólgií ma k appke Bandcampu doviedol až nedávno a odpor voči nehmotným médiám mi proste nedovolí kúpiť si mp3 a počúvať ich potom kdekoľvek (keby bolo CD, už je dávno objednané).
Neviem, čo chalanov viedlo k tomuto "zatajovaniu" svojej tvorby, ale dúfam, že o sebe v budúcnosti dajú vedieť vo väčšej miere, pretože, ako som spomínal v úvode, niečo ako oni na našej scéne dlho chýbalo. Toľko k tomuto nehoráznemu meškaniu a poďme sa radšej pozrieť na to, o čom tá DVOTA vlastne je.
Zdroj: archív kapely
Kto je to DVOTA?
Dvotu tvoria páni Pekka a Lucas a obaja majú na starosti všetky nástroje s tým, že Pekka ešte obstaráva hlavný spev a Lucas mu občas pribehne na pomoc. O tom, že to s muzikou myslia vážne, svedčí aj výber producenta, ktorým je Simone Pietroforte z Divergent Studios. Ten má za sebou množstvo spoluprác s rôznymi metal a death-coreovými kapelami, napríklad so stále rastúcimi Stellaris z Čiech.
Priznám sa, že podľa názvu, obalu a fotky som čakal niečo na spôsob The Dillinger Escape Plan. Tu sa moje očakávania splnili len čiastočne a to je dobre. DVOTA si ide svoj vlastný blázninec, s akým som sa na našej scéne ešte nestretol. Antichiromantia pozostáva zo siedmich trackov, ktoré do seba nádherne zapadajú a tak, ako v prípade TDEP, mám problém rozlyšovať začiatky a konce skladieb. Album teda vnímam ako jednoliaty celok, natlakovaný psychotickým a nevypočítateľným materiálom. Práve tá nepredvídateľnosť a neistota z toho, čo bude nasledovať, z toho robí naozaj dobrodružné a záživné počúvanie, ktoré vás drží v strehu a napätí od začiatku do konca.
A nasledovať môže naozaj čokoľvek a kedykoľvek. DVOTU je nesmierne ťažké zaškatuľkovať - a asi aj zbytočné, keď je raz niečo dobré, je to proste dobré a bodka. Základom je určite extrémny metal, ktorý sa strieda so všetkým možným aj nemožným. Brutálne riffy podporené blast beatmi v sekunde nahradí príjemná melodická pasáž s akustickou gitarou, prípadne divoká samplovačka alebo ľahký jazzík či rock'n'roll. DVOTA sa s tým nekašle a za cieľ má rozobrať poslucháča na súčiastky.
Keď všetko spolu ladí
Samostatnou kapitolou sú texty. Tie som si musel od kapely vyžiadať, pretože z prvého počutia by som dal ruku do ohňa za to, že sú minimálne v siedmich jazykoch, z toho aspoň tri ešte ani neboli objavené. O to väčšie bolo moje prekvapenie a uznanie, že sú úplne všetky v slovenčine. DVOTA je ďalším dôkazom toho, že slovenčina má svoje miesto aj v extrémnej hudbe a mimoriadne sa k nej hodí. Navyše tieto texty sú rovnako šialené ako ich hudba. Dadaistické verše pripomínajúce českých elektronických experimentátorov WWW sú naozajstnou čerešničkou na torte.
Dúfam, že sa čoskoro dočkáme aj koncertného prevedenia, pretože naživo to môže byť ešte viac zaujímavé. Od kapely som sa dozvedel, že koncert bude možný, ak zoženú aspoň ďalších dvoch rovnakých bláznov k sebe do partie, ale čo sa mňa týka, kludne môžu na pódiá vyraziť aj ako duo. Nemám absolútne nič proti použitiu povedzme elektronického bubeníka, pokiaľ sa používa tam, kde sa to hodí a v tomto prípade by mi to veru nerobilo najmenší problém.
Na záver len dodám, že vznik albumu z verejných zdrojov podporil Fondu na podporu umenia a je radosť vidieť a hlavne počuť, že tieto zdroje boli použité veľmi dobre.
DVOTA - Antichiromantia
(2022, vlastným nákladom)
1. Tarot
2. N.M.B.
3. Kardioplegia
4. oKKo
5. Nebslog
6. Enfant Terrible
7. Tyresta
Autor: Tomáš Danišovič
