Jeho príbeh znie ako z knihy. Speváckym, skladateľským a básnickým talentom oplývajúci rodák z Londýna sa ako tínedžer presťahoval do Paríža, kde to ako bezdomovec z parížskeho metra dotiahol až na úroveň svetového uznania. Nielen od množstva hudobných kritikov, ale aj širšej verejnosti, ktorú ohuruje na svojich koncertoch muzikantskou nepredvídateľnosťou na hranici geniality a šialenstva.
Úspech má však aj svoju tienistú stránku. Pri tvorbe druhého albumu, ktorý vyšiel na konci septembra, sa Benjamin musel chtiac-nechtiac konfrontovať s očakávaniami svojho vydavateľstva aj hudobnej verejnosti. Ako sa ukázalo, vysporiadal s nimi tak, že na ne vôbec nehral ohľad.
I Tell a Fly je koncepčné dielo, ktorý rozpráva metaforický príbeh lásky dvoch múch, odohrávajúci sa na pozadí utečeneckej krízy a vojnového konfliktu v Sýrii. Takže po obsahovej stránke tu máme nie jednoduchú a pálčivú tému súčasnosti. A čo sa týka formy, obklopí nás obrovské, ťažko uchopiteľné priestranstvo mixovania žánrov, ktoré sa vymyká všetkému, čo máte bežne možnosť vnímať zo všetkých okolitých chrličov popkultúry.
Nečudo, že Benjaminovi vydavatelia boli nahrávkou znepokojení. Báli sa totiž, že by hudba tejto úrovne nebola tým správnym predajným artiklom. Nuž, Clementine si ruku s verklíkovou tvorbou pre masy naozaj nepodal a vydal nekompromisný album. Urobil to rovnako tvrdohlavo a neústupne, ako keď sa so svojím umením pretĺkal parížskymi ulicami.
Po nejakej chvíli počúvania I Tell a Fly mi automaticky napadol David Bowie. Skladby sú po produkčnej stránke rovnako veľkolepé ako jeho tvorba, štruktúrou a zvukom mi dokonca evokujú jeho posledný album Blackstar, ktorým umelec ukončil svoju kariéru aj pozemskú púť.
Okrem Bowieho z albumu počuť aj Benjaminovu záľubu a vzdelanie v klasickej hudbe. V skladbách znie barokové čembalo a piano aj jemné odkazy na romantické nokturná Frédérica Chopina či impresionistický a záhadný klavír Claudea Debussyho. To všetko je zabalené do súčasnej produkcie, ktorá sa nevyhýba zvukovým efektom a syntetizátorom.
Pridajte šansón či výpravnú filmovú hudbu morriconeovského typu a máte približnú mapu. Keď vravím o filmovej hudbe, Phantom of Allepoville vo mne vyvolal spomienku na soundtrack k filmu Velvet Goldmine, kde zohral dôležitú úlohu práve spomenutý Bowie. Skladba God Save the Jungle mi zase pripomenula atmosféru tarantinovky Django Unchained.
Je nesporné, že Benjamin Clementine vydal skutočne kvalitný a originálny album plný inšpirácie a muzikantského umu. Ako sa s takým veľkým sústom popasuje bežný poslucháč, je otázne. Dielko krásne, i keď miestami ťaživé ako tematika, ktorou sa zaoberá, si však rozhodne zaslúži celú vašu pozornosť a všetky zmysly.
Benjamin Clementine - I Tell a Fly
(2017, Behind / Virgin EMI)
1. Farewell Sonata
2. God Save the Jungle
3. Better Sorry Than a Safe
4. Phantom of Aleppoville
5. Paris Cor Blimey
6. Jupiter
7. Ode from Joyce
8. One Awkward Fish
9. By the Ports of Europe
10. Quintessence
11. Ave Dreamer
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Autor: Renat Khallo
Foto: Facebook.com/benjaminclementine
