Vlčie maky: Goralské piesne si vás podmania spevnosťou folklóru a rafinovanosťou jazzu

Vlčie maky - Goralské piesne, 2024Zdroj: cover albumu

Keď sa vytrvalosť snúbi s kreativitou a invenciou, vznikajú dlhodobo kvalitné projekty. Jedným z nich je slovenské zoskupenie Vlčie maky, prinášajúce už tretiu kolekciu ľudových piesní, odetých do jazzových aranžmánov. Kapele aktuálne vypomáha väčšie množstvo hudobníkov a aj samotné prevedenie skladieb naznačuje, že ide o ich doteraz najambicióznejší titul.

Vlčie maky sa etablovali na jazzovej scéne zhruba pred piatimi rokmi, kedy debutovali albumom Podpoľanie. Keďže nešlo o jednorazovú záležitosť, kapela krátko nato vydala titul Horehronie a v súčasnosti je na trhu tretie CD Goralské piesne. Zo všetkých troch názvov je zrejmé, z akých regiónov hudobníci čerpali inšpiráciu.

Kým na CD Podpoľanie (2019) hralo základné trio (klavír, kontrabas, bicie), sprevádzané cimbalom Ľubomíra Gašpara a husľami Stana Palúcha, druhé CD Horehronie (2021) si vystačilo už len so základnými nástrojmi (hosťami boli iba speváci Peter Adamov a Dan Bárta). Aktuálny titul svojou účasťou poctil najvyšší počet hosťujúcich muzikantov. A my se idžeme obohatili nekonfliktnými zvukmi dychových nástrojov Martin Uherek (saxofón), Jozef Vörös (trombón) a Ondrej Juraši (trúbka), typickým rukopisom svojho cimbalu prispel Marcel Comendant (Jo by spala) a vo väčšine skladieb sa objavujú vokály Petra Dobríka (je trochu na škodu, že slabo počuť jeho gitaru). Autenticitu zabezpečuje Dievčenská spevácka skupina z Hladovky (ide o obec v okrese Tvrdošín).

Na oboch predošlých albumoch sa o prearanžovanie ľudových motívov do jazzovej podoby postaral klavirista Klaudius Kováč. Aktuálne je za pretvorenie goralských pesničiek zodpovedný huslista Stano Palúch, ktorý má s touto aktivitou bohaté skúsenosti z pôsobenia v PaCoRa a Bashavel. Ide o zoskupenia, ktoré v minulosti vytiahli na svetlo nejeden polozabudnutý klenot z našich regiónov.

Palúchove aranžmány sú i tentoraz variabilné. Nocovaľi, nocovaľi reprezentuje skupinu pokojnejších skladieb, ktorých sila drieme pod povrchom. Opakom je Jo by spala, stelesňujúca dravosť a rýchlosť, kladúca vysoké nároky na rytmiku. Niekde uprostred je Chmotor, chmotru víta a nechýbajú ani piesne, obsahujúce dosť rafinované prvky (Džeze mi je, džeze). Je počuť, že studňa huslistovej invencie je aj po 20 rokoch hlboká.

Závan slovenskej exotiky

Husle sú v ľudových pesničkách samozrejmosťou, no Palúch dokáže prispôsobiť ich melodický zvuk potrebám jazzového komba, z čoho niekedy vznikajú nápadité sóla s improvizačným charakterom (Spod tego javora voda čece). Kováč strieda klasický klavír a Rhodes piano podľa charakteru piesne, pričom jeho behy po klaviatúre sú zárukou profesionality. To isté platí o Róbertovi Raganovi Jr., ktorý strieda nástroje podľa toho, či skladba potrebuje vzdušnejší drajv (basgitaru) alebo hlbšie usadený spodok (kontrabas). Výborne ho dopĺňa bubeník Peter Solárik, ktorého prejav závisí od toho, aký rýchlostný stupeň kapela nasadzuje.

Ďalšou odlišnosťou je skutočnosť, že kým v minulosti sa štvorica zaoberala témami zo stredného Slovenska, teraz siahla po pesničkách zo severnej časti našej krajiny. Ide o región, obývaný Goralmi, ktorí majú špecifický dialekt. Zdá sa, že táto reč mieša slovenčinu s poľštinou, češtinou, rusínčinou, atď. Už len samotný spev v tomto jazyku dá človeku zabrať. Na Podpoľaní i Horehroní nemala Jana Kozáková problém spievať ľubozvučnou slovenčinou. Tu ju však čakala oveľa väčšia výzva, ktorú zvládla s prehľadom a so cťou k originálom. Jej frázovanie, intonácia, zmysel pre rytmus, to všetko si zaslúži uznanie.

Pre väčšinu Slovákov je tento dialekt neznámy až exotický, napriek tomu sa pri pozornom počúvaní vynárajú asociácie s niečím známym ("od poľskyj graňice dujou žimne viatry..."). Speváčke z Banskej Bystrice pomáhala priblížiť sa ku Goralom spomínaná skupina z Hladovky, resp. Peter Dobrík, ktorý sa zhostil aranžovania vokálov. Autenticky pôsobí i obal a samotné CD (Michaela Ďurišová), no trochu zamrzí, že v booklete chýbajú texty a ďalšie informácie, ktoré by ľuďom umožnili hlbšie a detailnejšie nahliadnuť do goralskej kultúry.

Vlčie maky sa nahrávkou Goralské piesne posunuli o ďalší veľký krok vpred. Ide o ich najvyzretejší album, obsahujúci sofistikované aranžmány, nadpriemerné inštrumentálne výkony a autenticky precítený spev hlavnej protagonistky. Kapela približuje ľuďom tradičnú goralskú hudbu v modernej, dynamickej a primerane náročnej forme. Oceniť by ju mohli nielen fanúšikovia jazzu, ale i tí, ktorí sú otvorení kvalitne zaranžovanej a zahranej muzike.

Vlčie maky - Goralské piesne
(2024, PJ Records)