Z klasickej zostavy Slayer zostala už len polovica. Smrť Jeffa Hannemana poznamenala thrashmetalových titanov psychicky i hudobne. Autor znamenitých sól a riffov na novinke Repentless chýba, hoci zvyšní členovia sa snažili zo všetkých síl. Zrejme preto si obhájili česť a postavenie na scéne.

V pôvodnom jadre zostáva gitarista Kerry King a spievajúci basgitarista Tom Araya. O ich kompozičnom vklade netreba diskutovať, nakoľko obaja sú strážcami poznávacích znamení kapely. Post gitaristu obsadil zatiaľ iba ako hosť Gary Holt zo zaslúžilej "Bay Area" úderky Exodus. Tá v žánri spolu so Slayer figuruje medzi desiatimi najdôležitejšími pojmami. Po technickej stránke si konkurenční hrdinovia z Los Angeles zrejme nemohli vybrať lepšie. No čo sa týka feelingu, všetci vedia, že ten Jeffov je nenahraditeľný. Za bicími je namiesto Davea Lombarda Paul Bostaph, ktorý by sa po všetkých záskokoch dal označiť za jeho dvorného náhradníka.

Jeff by si to prial takto

Inštrumentálne intro Delusions of Saviour má navodiť atmosféru klasických slayerovských rozohrávok a musím priznať, že som si pri ňom nostalgicky zaspomínal na začiatok 90. rokov, kedy ste nemuseli počuť ani notu z vtedy čerstvej novinky Seasons in the Abyss, no bez minimálnej znalosti loga a imidžu kapely to jednoducho nešlo. Podobné déjà vu zažívam pri When The Stillness Comes, kde sa štvorica nenápadne zakráda k nič netušiacej obeti. Keď už ju má vo svojej moci, chlácholí ju prepracovanými riffmi, ekvilibristikou bicích nástrojov, no Tomov rev z nej pomaly vysáva kvapky krvi. Skladba mohla pokojne byť o dve minúty dlhšia, bohužiaľ, ani jeden song nepresiahne hranicu piatich minút. 

Krátka minutáž je trochu na škodu, pretože jasne počuť, že štvorka má potenciál rozvíjať nápady v dlhších úsekoch. Potrebné zvoľnenie tempa prichádza vo Vices a Cast The First Stone, kde si užijete krásne okamihy v strednom tempe a dôkladnejšie prepracované riffy. Zvuk platne ich neubíja, pôsobí čisto, hoci Slayer už mali aj lepších producentov. Tóny gitarových sól s typickým "trademarkom" sú väčšinou usporiadané logicky, čo u Kerryho možno prekvapí, takže je možné, že ich má na svedomí Gary. Ten sa ukazuje v dobrom svetle a sedí mu pozícia, na ktorú bol ostatnými "pridelený". Arayov rev prináša očistu z úprimne naštvanej výpovede s jasným posolstvom.

         
Takmer rovnakí divosi ako zamlada

Kerry si môže užívať "chaotické" sólovanie hlavne v divokých kúskoch, akým je titulný Repentless, navyše keď sa k nemu pridajú zvyšní traja búrliváci, pôsobia nezastaviteľne. Takú dravú energiu si v ich prípade naposledy pamätám z vydarenej kompilácie punkových coververzií Undisputed Attitude z roku 1996. Spomínanú platňu, ktorá v tom čase prekvapila svet, si pripomeniete kvôli nespútanej rýchlosti na viacerých miestach. Možno aj hneď v nasledujúcej Take Control, kde mi úvodný riff a sólo pripomenuli rukopis Exodus. Vynikajúca záverečná pasáž je moderným Slayerom ako vyšitým, páni po toľkých rokoch vedia v pravý čas šliapnuť na brzdu.

K slovu sa dostávajú štedro členité bicie a gitary odvádzajú "kilami" zaťažkanú prácu rozvážne a bez toho, aby zneli prehnane trendovo (moderne znie len Pride In Prejudice). Problémami skúšaní páni našťastie nezabudli na to, že k výsadám kvalitného thrashu odjakživa patrilo striedanie stredného a rýchleho tempa (Implode, You Against You). Na platni figurujú dve skladby, v ktorých je okrem hlavného skladateľa Kinga vpísaný vklad ďalších autorov - nebohého Hannemana (Piano Wire) a Arayu (Atrocity Vendor). Krátke odzemky nevybočujú z dobre nastaveného ozubeného súkolesia, ktoré nemelie zo zotrvačnosti, hoci na internete sa po vydaní albumu objavili aj negatívne reči o jeho škrípaní či úplnom kolapse.

Slayer neurobili dlhoročnému kamarátovi a spoluhráčovi hanbu. Stavili na rokmi osvedčené zbrane, ktorých sú pôvodcami, čo ich oprávňuje k tomu, aby sem-tam vykradli samých seba. Ich hudba má stále agresívne očistný charakter, dostatočnú invenciu, energické nasadenie a nostalgické obrysy. Repentless nepatrí medzi najsilnejšie kusy, označené logom "zabijaka", napriek tomu sa môže pochváliť remeselne dobre zvládnutým štandardom.


Slayer – Repentless
(Nuclear Blast, 2015)

1. Delusions of Saviour
2. Repentless
3. Take Control
4. Vices
5. Cast the First Stone
6. When the Stillness Comes
7. Chasing Death
8. Implode
9. Piano Wire
10. Atrocity Vendor
11. You Against You
12. Pride in Prejudice

Počúvajte celý album na Deezeri:



- informácie o službe Deezer -

Autor: Marek Danko
Foto: artwork / Nuclear Blast

Súvisiaci interpreti: Slayer