Jeho vystúpenie na Glastonbury prinieslo jeden najkontroverznejších momentov v histórii slávneho britského festivalu a podčiarklo status Kendricka Lamara ako novodobej hudobnej ikony. Tento rok ho potvrdil aj dvojalbumom Mr. Morale & Big Steppers, ktorý je autobiografickou spoveďou plnou progresívnych, multižánrovo ladených aranžmánov s výrazným akcentom na zvukový detail, a s témami generačnej stigmatizácie a identity.
Nedeľný koncert na Glastobury zakončil Kendrick Lamar skladbou Savior z albumu, ktorý vydal v máji bez výrazného predchádzajúceho avíza a okamžite sa stal najdiskutovanejšou nahrávkou roka. Rovnako ako na jeho obale a sprievodných fotografiách, aj počas vystúpenia mal na hlave tŕňovú korunu. To, že okrem viac než 8000 diamantov v nej bolo aj poriadne množstvo umelej krvi, sa desaťtisíce fanúšikov pod pódiom dozvedeli práve počas poslednej skladby večera na ikonickom pódiu Pyramid Stage.
Červená tekutina stekala po raperovej tvári a bielej košeli a keď v závere šokujúceho vystúpenia zvyšujúcim sa hlasom opakoval slová "Boh sprevádzaj práva žien. Ak súdia vás, súdia Ježiša", bolo jasné, že ide o bezprostrednú reakciu na piatkové rozhodnutie Najvyššieho súdu USA ukončiť ústavné právo na interrupciu. Hodený mikrofón a náhly odchod len umocnil silu vystúpenia, ktoré sa nepochybne zapíše do histórie Glastonbury ako jedno z najpamätnejších. Čím je Kendrick Lamar výnimočný? Odpoveď ponúka Matej Kráľ v recenzii samotného albumu Mr. Morale & the Big Steppers.
Príbeh ako z veľkej knihy rapu
Stalo sa už pravidlom, že vydanie jeho albumu je svetovými, nielen hudobnými médiami považované za hudobnú udalosť roka. Niet divu, po vydaní toho predchádzajúceho, DAMN. z roku 2017, sa Kendrick Lamar stal ako prvý raper (a zároveň prvý hudobník mimo klasickej hudby a jazzu) držiteľom Pulitzerovej ceny za hudbu a rozbory jeho textov sú už roky predmetom štúdia a diskusií na amerických a britských univerzitách.
Jeho príbeh pripomína archetyp z veľkej knihy rapu. Nie je žiadnou výhrou narodiť sa s čiernou pleťou v krajine, kde je rasizmus takmer inštitucionalizovanou záležitosťou, navyše v chudobnej rodine, ktorej otec je mimo podradnej práce v lokálnom fast foode súčasťou miestneho gangu. Náklonnosť k rapu v prostredí, v ktorom má Tupacove verše po rukách vytetované každý druhý obyvateľ hoodu, nie je ničím výnimočným, len málokto však z neho dokáže vyjsť ako víťaz. Kendrickovi sa to podarilo a dnes patrí medzi najvplyvnejších raperov, pričom jeho meno rezonuje ako na sídliskových lavičkách, tak aj v intelektuálnych kruhoch.
Zablúdiť v interpretáciách? U Kendricka žiaden problém
Súčasný Kendrick Lamar vyvracia tézovité tvrdenia o tom, že čo je mainstreamové, musí byť automaticky plytké. Jeho navracanie výdatnej lyrickej kvality do stredného prúdu má v sebe až čosi spasiteľské. Čím samozrejme nechcem povedať, že v strednom prúde neexistujú výborní umelci (týmto pozdravujem všetkých fanúšikov Billie Eilish a ďalších) - samozrejme, že existujú, málokto to však v spojení komerčného úspechu a umeleckej kvality dotiahol až takmer na inštitúciu. Podľa dostupných dát zarobil Kendrick Lamar len v roku 2018 viac ako 60 miliónov dolárov.
Aj na svojom piatom dlhohrajúcom albume potvrdzuje, že má ďaleko od machistického rapera s obligátnymi vlohami sebaglorifikácie, maskulinizmu a sexizmu. V retrospektívnych a často autobiografických príbehoch nechýba dávka sebareflexie a viny. Priznáva, že po narodení dieťaťa, ktoré drží v rukách s ostnatou korunou na hlave na obale nahrávky, kým jeho žena Whitney Alford na posteli kojí ich ďalšieho potomka, sa vo svojom živote dostal do štádia preberania hlbokej zodpovednosti za seba aj za okolie.
Prešpekulované verše sa venujú násiliu, sláve, spiritualite, otcovstvu, individuálnemu rastu, svetu zmietanom v nánosoch dezinformácií, kritike cirkvi ale aj tzv. cancel culture, pred ktorou sa trasie každý, kto (obzvlášť v USA) dosiahol určitý level slávy. Nebojí sa ísť do jadra široko diskutovaných kontroverzných tém, akými sú homofóbia a transfóbia, teda fenomény, ktorým sa v minulosti nevedel postaviť ani on sám (skladba Auntie Diaries), nemá problém stavať sa do role antipatického záporáka, ktorý v brilantne prevedenom afekte interpretuje akési kolektívne černošské vedomie v kombinácii s inscenáciou toxického vzťahu.
Reč je o skladbe We Cry Together s hosťujúcou herečkou Taylour Paige, ktorá odkazuje okrem iného na hrôzostrašný Eminemov song Kim z roku 2000, v ktorom Slim Shady fantazíruje o vražde svojej exmanželky. Lamar však ide vo svojej adaptácii ešte hlbšie do histórie - do osemdesiatych rokov, kde naráža na kontroverzné násilné témy objavujúce sa v tvorbe britského zoskupenia The Special AKA.
A takto by sme mohli pokračovať s takmer každým Lamarovým textom - význam sa odhaľuje v pomyselných vrstvách, po rozkľúčovaní jednej sa odkryje vždy ďalšia interpretačná križovatka. Nestačí byť pri tom zbehlý v histórii rapu, do batôžka si pri dekonštrukcii Lamarových textov vezmite okrem slovníka tiež minimálne afroamerické dejiny, Bibliu, Jungovu psychoanalýzu a príručku Ako porozumieť populárnej kultúre od Johna Fiskea.
Homies Florence Welch, Eckhart Tolle aj Beth Gibbons
Ak vám vokál na začiatku We Cry Together pripadá povedomý, tušíte správne. Farba hlasu excentrickej Florence Welch je nezameniteľná. Lamar uviedol jednu z najagresívnejších skladieb na albume práve uhladenou vokálnou kompozíciou June od Florence and the Machine, vytvárajúc tak určitý sonický kontrast, a možno tým len chcel britskej speváčke vzdať hold. Jej novučičký album Dance Fever totiž vyšiel 13. mája, teda v rovnaký deň ako ten Lamarov. Náhoda?
Po hudobnej stránke je album prienikom hip-hopu, trapu, soulu a R&B, objavia sa aj jazzové aranže, ale v menšej miere ako na oceňovanom konceptuálnom albume To Pimp a Butterfly z roku 2015. Celková farebnosť je zásluhou celej plejády producentských prístupov, spomenúť možno mená ako Thundercat, Sounwave (Beyoncé), DJ Dahi (Vince Staples, Mac Miller), Bekon (Drake, Emeli Sandé) či Pharrell Williams.
Medzi hudobne chytľavejšie, ľahko plynúce skladby patrí napríklad Die Hard s letným feelingom, v ktorej hosťuje losangeleský raper Blxst a barbadoská vokalistka Amanda Reifer. Priamočiarejší trapový vibe má zase Silent Hill, kde Kendrickovi sekunduje Kodak Black.
V emotívnej autobiografickej skladbe Mother I Sober sa objaví Beth Gibbons a do skladby tak prostredníctvom niekoľkých takmer odšepkaných viet vdýchne tú istú dušu, ktorá vytvorila z jej vlastnej kapely Portishead ikonu trip-hopu. Silná je aj pomalšia klavírna kompozícia Crown o tom, aké to je kraľovať hudobnému biznisu. Lamar z nej vyprevádza rezignovaným mantristickým konštatovaním "I can't please everyone / I can't please everybody".
Album dáva priestor početnému zastúpeniu rôznych hostí a samplovaných hlasov, z ktorých medzi najvýnimočnejších patrí nemecký filozof a mystik Eckhart Tolle. Jeho spirituálnym učením sa napokon inšpirovala celá generácia domácich aj zahraničnch raperov. Lamar v skladbách sampluje čosi, čo pripomína priame citácie z audiokníh tohto vplyvného nemeckého spisovateľa a filozofa, ktorého na albume pasuje do role svojho osobného terapeuta. Jeho vety o odpútaní sa od vlastného ega je možné počuť v skladbe Mother I Sober, ale zaznie aj na začiatku skladby Savior, kde komentuje negatívne dôsledky intuitívneho stotožnenia sa s rolou obete.
I keď si album Mr. Morale & the Big Steppers vyžaduje trpezlivý posluch a rozhodne nie je záležitosťou na jedno vypočutie, niet pochýb o tom, že ide o mimoriadne hodnotnú nahrávku ako obsahovo, tak formou, a úspešne tak pokračuje v Lamarom nastolenom trende. Májové umiestnenie na prvej priečke v americkom Billboard 200 sa už zdá byť len akousi oficialitou.
Ak ste nemali tento rok cestu na najslávnejší britský festival Glastonbury a nechystáte sa ani na belgický Rock Werchter, portuglalský NOS Alive či na švédsku Lollapaloozu, rozhodne si nenechajte Kendricka Lamara ujsť na jeseň v Prahe. V O2 aréne vystúpi 10. októbra v rámci The Big Steppers Tour.
Kendrick Lamar - Mr. Morale & the Big Steppers
(2022; PGLang, TDE, Aftermath, Interscope)
CD1 - Big Steppers:
1. United In Grief
2. N95
3. Worldwide Steppers
4. Die Hard
5. Father Time
6. Rich (Interlude)
7. Rich Spirit
8. We Cry Together
9. Purple Hearts
CD2 - Mr. Morale:
10. Count Me Out
11. Crown
12. Silent Hill
13. Savior (Interlude)
14. Savior
15. Auntie Diaries
16. Prayer
17. Mother I Sober
18. Mirror
Bonus na digitálnej verzii albumu: The Heart Part 5
Autor: Matej Kráľ (doplnený úvod o vystúpení na Glastonbury: Patrik Marflák)
